Los Angeles bolo pre mňa mesto plné kontrastov. Počas prestávok na kurze som sa často prechádzala po Alvarado Street, kúpila si za dvadsaťpäť centov zmrzlinu v židovských lahôdkach na rohu ulíc Alvarado a Eighth, alebo som sa pozrela do jedného z ošarpaných lacných obchodíkov okolo parku. Ubíjajúca bieda MacArthurovho parku bola pre mňa zjavením. Vyrastala som v upravených stredozápadných predmestiach a nikdy som nezažila skutočnú chudobu, ktorú som tu videla po prvýkrát.
To je irónia, pomyslela som si každú chvíľu, keď som prechádzala parkom na obed alebo večeru s Antoniom či Aileen do ich bytíku na Lafayette Park Place. Samotný park mal pradávny výzor, žiarili v ňom rozkvitnuté kríky vo všetkých odtieňoch červenej, oranžovej a žltej, dokonca i v týchto zimných mesiacoch. Malé jazierka križovali biele mosty, tráva bola vysoká a zdravo zelená. Napriek tomu sa park a ulice okolo neho stali stokou Los Angeles. Stovky alkoholikov sa bezcieľne potulovali ulicami, pýtali peniaze, za ktoré tíšili svoj démonický smäd. Tetky naobliekané v roztrhaných handrách tlačili okolo svoje nákupné košíky a viedli monológy s neviditeľnými spoločníkmi. Krásu parčíku neprestajne poškvrňovali postavy opilcov na lavičkách, prípadne vyspávajúcich na zemi včerajší flám.
Ako som neskôr zistila, Los Angeles je najkrajšie v zime, keď tu nie je taký hrozný smog ako koncom leta a v jeseni. Milovala som obrys hôr na vzdialenom obzore, ktorý akoby chránil toto mesto. Na západe som videla rozdrobené vŕšky, ktorých úbočia boli posiate domčekmi. Keď nebol smog, viditeľná časť mesta siahala míle ďaleko všetkými smermi, napohľad nekonečný koberec obývaný ľuďmi.
Prvých pár mesiacov mojej výpravy za scientológiou sa môj svet skladal len zo strediska, parku a bytu na Lafayette Park Place. Postupne sa môj svet začal rozširovať. Občas mi Aileen poskytla vítané voľno z kurzu, aby som jej niečo vybavila v najbližších scientologických strediskách. Občas to boli obálky či správy vedúcim L.A. „Org“, strediska vedľa Ninth Street, kde sa vyučovali „nižšie úrovne“ scientológie tým, čo neboli umelci. Rozvrh v Org bol podobný ako v Umeleckom centre: nižšie úrovne scientológie obsahovali dianetiku a úrovne 0 až 4. Auditor, ktorý mohol školiť tieto úrovne sa v scientológii nazýval „auditor 4. triedy“.
Vo vstupnej hale Org bola obrovská fotografia Hubbarda v námorníckej uniforme, ktorý dobrosrdečne hľadel na všetkých prichádzajúcich. Občas, keď som prechádzala bez miestnosť, pozrela som s úctou na portrét, na tie oči, ktoré akoby videli cezo mňa. Portrét vyzeral taký živý, že som si pri pohľade na svojho guru často položila otázku, či mi dokáže čítať myšlienky, ako idem okolo. Vedel o mne všetko, ako Boh? Vo svojom podvedomí som cítila stovky potlačených myšlienok, ako som prechádzala pred Hubbardovou vševidiacou tvárou.
Na ďalšie vybavovanie som zase išla do menšej ale rovnako udržiavanej budovy scientológie na protiľahlom konci mesta od L.A. Org. Táto sa volala Pokročilá Org[1] čiže „AO“. V tejto budove sa školili pokročilé „úrovne OT“ scientológie. Ja som mohla vojsť iba do predsiene. Do ďalších miestností v budove mali povolený vstup iba tí, ktorí boli na tajných vyšších úrovniach. V predsieni ticho sedeli „OT-čka“ (ľudia na úrovniach OT) a čakali na svoje „C/S“, na príkazy ohľadom nasledujúceho auditingu. Všetci v AO rozprávali tak potichu, že to naznačovalo prítomnosť nesmierne dôležitých a tajných aktivít. Zamestnanci AO boli samí uniformovaní členovia Sea Org. Stále si salutovali, rezko chodili a hovorili, a zdali sa byť naplnení obrovskou dôležitosťou ich misie.
Americká Saint Hill Organizácia, čiže „ASHO“, umiestnená o pár blokov na sever na Temple Street bola kontrastom. V porovnaní s AO vyzerala ASHO trochu dezorganizovane. Bola to omnoho väčšia budova, kde si scientológovia vylepšovali svoje auditorské schopnosti na náročnom „Saint Hill Special Briefing Course“, ktorý vyvinul Hubbard vo svojom anglickom sídle nazývanom Saint Hill. Tento kurz pozostával zo všetkých materiálov úrovní 0 až 4 a stoviek ďalších kaziet s nahranými správami od Hubbarda. Vravelo sa, že na splnenie Briefing Course si študent musí vypočuť 600 nahraných pásiek od Hubbarda, s dĺžkou 60 až 90 minút. Osoba, ktorá dokončila Briefing Course, sa v scientológii nazývala „auditor 6. triedy“.
V ASHO sa vyučovali dva dôležité kurzy, Moc a Sólo, posledné úrovne pred Klírom.
Jedného dňa som niečo vybavovala pre Aileen v ASHO, a ako som sedela v čakárni na odpoveď pre Aileen, uvidela som čosi nezvyčajné. Na konci čakárne pravo boli dvere. Videla som, ako k nim prišiel uniformovaný člen Sea Org nesúc pohár vody a malý tanier s niečím, čo vyzeralo ako chlebové kôrky. Člen Sea Org vytiahol z vrecka zväzok kľúčov, odomkol dvere a podal chlieb a vodu neznámej osobe na druhej strane. Potom dvere opäť zamkol a odišiel.
Pozrela som s otázkou v očiach na recepčnú, ktorá sedela priamo oproti mne.
„Čo to je?“ opýtala som sa jej.
„Ach, to bol MAA,“ odpovedala (čo už som vedela, že je skratka od „Master at Arms“, čiže veliteľ Etiky).
„A kto je tam zamknutý?“ opýtala som sa zvedavo.
„To len niekto píše svoje O/W,“ odpovedala ľahostajným tónom. „Je tam už tri dni a tri noci.“
„Ako môže niekomu trvať tri dni a tri noci napísať svoje overty a withholdy?“ opýtala som sa. „Ako mohol niekto urobiť toľko zlých vecí?“
„Pretože má napísať O/W celej svojej dráhy,“ odpovedala mi, mierne podráždená z mojich otázok. „Musí napísať všetky overty a withholdy počas všetkých svojich životov. To niekedy pár dní trvá. Bude tam dovtedy, kým MAA neuzná, že je celkom čistý. Ale stojí to za to, pretože keď odtiaľ vyjde, bude z neho celkom iný človek.“
„To nepochybne,“ pomyslela som si, zarazená touto praktikou. „Čo iné sa ešte robí v mene Etiky?“ (Bolo mi súdené jedného dňa zistiť odpoveď aj na túto otázku.)
Neskôr som sa Antonia opýtala na túto zvláštnu disciplinárnu procedúru.
„Hej,“ prikývol, „niekedy musíš byť na ľudí naozaj tvrdá. Ale technika na človeka nepôsobí, dokiaľ sa neriadi etikou. Ak je to nutné urobiť, aby pozbieral svoju etiku, tak je to nutné urobiť. Z dlhodobého hľadiska mu tým pomáhaš. Keď z tej izbičky vyjde, bude ďakovať svojmu veliteľovi Etiky, že mu pomohol pozbierať jeho etiku.“
Táto odpoveď mi musela stačiť.
Kedykoľvek som sa však vrátila s odkazom na AHO, vždy som kútikom oka pozrela na šatňu v rohu a napadlo mi, či tam niekto nesedí a nepíše svoje O/W.
Občas ma Aileen vypýtala z učebne, aby som šla vedľa pomôcť pripraviť obed alebo večeru pre zhruba päťdesiat ľudí, ktorí jedli v dome na Burlington Street. Táto skúsenosť ma bohužiaľ mnohokrát v budúcnosti pripravila o chuť do jedla. Jednou z mojich úloh bolo cediť mlieko, aby v ňom neboli larvy. Inokedy som spracovávala hromady hlávkového šalátu plného červíkov a snažila sa zachrániť dosť použiteľných kúskov na šalát.
Inokedy ma Aileen zavolala do svojej pracovne a povedala: „Chcem, aby si išla pomôcť do jaslí. Majú nedostatok personálu.“
Išla som podľa jej inštrukcií asi dvadsať blokov k malej budove bez okien na Franklinovej ulici. Takže tu majú deti, pomyslela som si, a náhle mi došlo, že som počas tých pár týždňov v scientológii nevidela žiadne dieťa, hoci som vedela, že mnohí členovia personálu žijú v manželstve. Ako som prešla oploteným dvorom, videla som pár tuctov batoliat prechádzať sa po zemi iba v plienkach. Na dvore nebola tráva, len niekoľko veľkých stromov uprostred hliny. Deti nemali žiadne hračky, iba sa hrali navzájom, alebo kreslili rukami obrázky do hliny.
Prešla som ku dverám na opačnej strane budovy, kde bol malý modrobiely nápis „Kadetská Org, Scientologická Cirkev“.
Pustili ma do budovy a keď som sa obzrela, privítal ma pochmúrny výhľad. Steny chodieb a izieb boli čisto biele. Na podlahe bolo špinavo sivé linoleum. Na stenách neboli obrazy ani iné ozdoby. Prešla som po chodbe a dvoch miestnostiach a videla som pár desiatok detí oblečených iba v plienkach a tričkách. Väčšina z nich vyzerala, že už sa dávno nekúpali. Niektorí si niesli fľašky, ale väčšina sa iba potulovala po chodbách alebo spala na holej podlahe. V izbách nebol nábytok, neboli tam hračky, knihy, žiadne normálne známky a súčasti detstva. V miestnosti som cítila moč a počula som mnoho žalujúcich hláskov. Mladé dievča v uniforme Sea Org prišlo a pozdravilo ma. Bola jednou z dvoch členov personálu, ktorý sa staral o tieto deti.
„Kde majú hračky a knižky?“ opýtala som sa dievčaťa menom Colleen.
„Nemajú,“ odpovedala bezvýrazným hlasom. „Deti majú nízke hodnoty, a nízke hodnoty sa nemôžu odmeňovať. To je technika.“
„Čo potom celé tie dni robia?“ opýtala som sa jej, keď som si všimla zanedbaný stav väčšiny detí. Pocítila som inštinktívnu chuť zhrabnúť čo najviac z tých detí a utekať s nimi preč.
„Dávame na ne pozor. Hrajú sa na dvore. Ak majú ich rodičia vysoké hodnoty, môžu prísť a po večeri sa s nimi na hodinu stretnúť.“
„To tu aj spia?“ pýtala som sa.
„Áno, väčšina.“ Ukázala mi izbu na konci chodby. V izbe boli rady kolísok, jedna vedľa druhej, asi tucet v jednej izbe. „Niektoré deti zo Sea Org zostávajú tu, niektoré posielame na ranč v Mexiku, keď ich rodičia idú na dlhšiu misiu,“ vysvetlila mi.
„A to ich rodičom tie deti nechýbajú?“ opýtala som sa.
„Počúvaj,“ povedala mi prísne, „deti patria do druhej dynamiky. Tretia dynamika (skupinová) je dôležitejšia ako druhá. V scientológii máme pravidlo „najväčšie dobro pre najväčší počet dynamík“. Hlavným cieľom scientológie je vyklírovať planétu. Na to nezabúdaj. Dokiaľ deti nemôžu pracovať pre skupinu, majú nízke hodnoty a nemožno ich odmeňovať. Okrem toho Hubbard hovorí, že deti sú iba thetani v malom tele. Majú rovnakú zodpovednosť ako dospelí. Musíme do nich dostať etiku. Takže ich neodmeňujeme, dokiaľ neprodukujú.“
Počas toho ma viedla do zadnej miestnosti, kde bola malá ohrádka. V ohrádke bolo dievčatko s hroznými deformáciami. Mala grotesknú tvár a pokrútené telo. Jednu nohu mala kratšiu ako druhú, ruky mala abnormálne krátke a zle tvarované. „Toto je Lisa,“ oznámila mi Colleen. „Jej matka je v službe. Brala LSD počas tehotenstva.“ Nahla sa cez okraj ohrádky a pohladila dieťa po hlávke. Dieťatko očividne ťažko dýchalo a malo nejasné oči.
„Je slepá ale počuje. Rozprávame sa s ňou a nosíme ju na rukách. Ale nemyslím si, že bude dlho žiť.“ Colleen sa načiahla, zdvihla to úbohé stvorenie a podala mi ho. Zvyšok dňa som držala malú Lisu a prechádzala sa s ňou. Chodila som okolo a snažila sa nadviazať kontakt aj s ďalšími deťmi. Tlačili sa okolo mňa a zúfalo sa dožadovali pozornosti.
Koncom dňa som odišla z budovy a išla domov, ohromená šokom zo všetkého, čo som v ten deň zažila. Od toho dňa, kedykoľvek som dostala nejaké peniaze z domu, alebo mi nejaké zvýšili z úbohej výplaty v Sea Org, išla som do papiernictva na Alvarado Street a kúpila som deťom z Kadetskej Org lacné leporelá a pastelky.
O niekoľko dní som sa vrátila do Kadetskej Org na ďalší babysitting a dozvedela som sa, že malá Lisa pred dvoma dňami zomrela.
Ďalším zaujímavým zážitkom v scientológii bola moja prvá výplata. V scientológii je metóda nazývaná „zobrazovanie hodnôt“. Každý post v scientológii má pridelené svoje hodnoty. Napríklad hodnotou veliteľa Etiky je počet etických „cyklov“ vyriešených za hodinu. Hodnotou „správcu listov“, človeka, ktorý píše listy verejnosti, je počet listov za hodinu. Hodnotou študenta je počet bodov na kurze za hodinu (každá aktivita na každom kurze scientológie je ohodnotená nejakým počtom bodov). Scientológovia zobrazujú svoje hodnoty každú hodinu, každý deň, každý týždeň. Každý štvrtok do druhej popoludní musí každý člen scientológie odovzdať svoje týždenné hodnoty oddeleniu Inšpekcie a správ, čiže „I & R“. Potom každý dostane pridelený „stav“ na tento víkend. Člen potom musí počas nasledujúceho týždňa uplatniť príslušný vzorec, aby sa pohol do vyššieho stavu a zlepšil si hodnoty. Teoreticky sa očakáva od každého scientológa, že si každý týždeň zlepší hodnoty oproti predchádzajúcemu. Ak nie, dostane pridelený „nižší stav“, ktorý si musí „odpracovať“ vykonaním ešte ďalšej práce, niekedy ponižujúcej.
V piatok, po vyhodnotení všetkých stavov za týždeň, dostanú tí zamestnanci, ktorí nie sú v nízkom stave, svoje výplaty. Výplata sa počíta takto: Najprv sa zráta hrubý príjem danej org za tento týždeň. Desať percent sa odpočíta na „celosvetové“ náklady – medzinárodné strediská scientológie v Európe (aspoň tak to bolo za mojich rokov v scientológii). Potom sa odpočítajú výdavky organizácie za daný týždeň. Zvyšok je určený na výplaty a vypláca sa podľa „jednotkového systému“.
Každá práca, čiže post, v scientológii má pridelený určitý počet bodov, čiže jednotiek, kde vedenie dostáva viac bodov a podradnejšie práce ako povedzme telefonista menej bodov. Čistý príjem org sa teda rozdelí medzi zamestnancov v pomere jednotiek za každý post. Keďže môj post bol auditor dianetiky vo výcviku (neoficiálny post ako Aileenina pravá ruka sa pri výplate nepočítal), mala som minimálny počet jednotiek.
V piatok, v deň výplaty sme sa všetci zoradili za strediskom a čakali na riaditeľa financií, kedy príde s výplatami. Kuchári vybehli priamo na parkovisko, aby sa dostali k výplate prví, všimla som si. Očakávala som svoju prvú scientologickú výplatu. Keďže som už istý čas bola bez príjmov, mala som pripravený zoznam, čo si kúpim z prvej výplaty, počínajúc zubnou pastou a končiac poriadnou večerou v miestnej reštaurácii s niekoľkými kolegami.
Nakoniec sa objavil finančník s krabičkou plnou hnedých obálok. Po jednom vyvolával mená. Nedočkavo som čakala. Tvrdo som si odpracovala svoj prvý víkend v Sea Org, v priemere šestnásť až osemnásť hodín denne po sedem dní, v sobotu dve a pol hodiny „osobné voľno“. Keď nakoniec vyvolal moje meno, natiahla som sa po obálku. Otvorila som ju a našla výplatnú pásku a peniaze v hodnote presne dva doláre a jedenásť centov. Pozerala som neveriacky. Žeby sa niekde stala chyba? Zašla som za finančníkom.
„Dostala som len dva doláre a jedenásť centov,“ upozornila som uniformovaného zamestnanca. Zobral výplatnú pásku a pozrel na čísla. „Hej, tak je to správne,“ ubezpečil ma. „Bol to dlhý týždeň. Ale podľa vašich jednotiek je to správna výplata. Budúci týždeň bude možno lepšia.“ Vrátil mi pásku.
Odišla som zvädnutá. Moje plány o nákupoch a večeri s priateľmi zapadali spolu so slnkom. Pozrela som sa na bufet. Vošla som, vybrala som si sendvič a plechovku sódy. „Dva doláre,“ natiahol ku mne ruku bufetár. Fajn, pomyslela som si, keď som mu ich podávala. Toľko moja výplata.
Počas nasledujúcich rokov, čo som pracovala v scientológii, bola moja najväčšia výplata jedenásť dolárov a dvadsať centov. „Ako to zvládate?“ opýtala som sa jedného dievčaťa. Pozrela na mňa a zasmiala sa. „Niektoré z nás pracujú ako tanečnice hore bez,“ povedala mi. „V noci, po práci. To je jediný spôsob ako vyžiť s takouto výplatou.“
Uvedomila som si, že mám miernu nadváhu. Vzdychla som si. Bude sa musieť nájsť nejaký iný spôsob ako ekonomicky prežiť. Na chvíľku mi napadlo, že pôjdem k telefónu a poprosím otca. Možno by mi mohol zvýšiť to malé vreckové, čo mi posiela na pomoc pri „štúdiu“.
Počas nasledujúcich týždňov som občas dostala menší šek od otca, ktorý som si nechala vyplatiť v pokladni. S touto malou výpomocou som si občas mohla dovoliť zájsť na večeru do reštaurácie za L.A. Org s vedením a lepšie platenými kolegami. Vždy som si rada vychutnala priateľskú atmosféru a luxus večere mimo ubytovne.
Na stene jedálne bol malý čiernobiely televízor. Zvyčajne sme prišli na večeru pár minút po šiestej, keď sa začínal vysielať nový sci-fi program Star Trek. Čoskoro som však zistila, že scientológovia vidia tento program z celkom inej perspektívy ako „domorodci“. („Domorodci“ je scientologické hanlivé označenie pre nescientológov.)
„Je to len starý príbeh z vesmíru,“ bavil sa jeden kolega, keď sme sledovali seriál. „Oni to nevedia, ale v skutočnosti zbiehajú svoje staré dráhy (časové dráhy).“ Chcel tým povedať, že udalosti vo filme sa naozaj kedysi dávno odohrali. Autori Star Treku si iba „spomínali“ na udalosti zo svojej dávnej minulosti. Veci, ktoré nám ostatným boli známe. Pre scientológa mal tento program špeciálny význam. Pre nás to bolo dejepisné vysielanie.
Dni v Sea Org sa zmenili v týždne. Prišli Vianoce, a zase odišli. Bol to zvláštny zážitok tráviť tieto tradičné zimné sviatky v teplom počasí. Zistila som, že pre scientológov sú Vianoce iba pracovný deň ako každý iný. Ako kresťanský sviatok mali len symbolickú hodnotu. Mali sme špeciálnu večeru v strediskovom bufete. Na stole bolo pár kúskov syra, ktoré nám údajne expresne poslal Hubbard, aby nám poďakoval za oddanosť a vernosť v službe. Cítila som sa poctená.
Po večeri sme sa vrátili na kurz. Zvyšok dňa bol iba ďalším dňom v Sea Org.
Jedného dňa, krátko po Vianociach, požiadala Aileen supervízorku kurzu, aby ma ospravedlnila z kurzu. Šla som s ňou do jej kancelárie. Sedela tam známa postava.
„Ocko!“ vykríkla som prekvapene. „Čo tu robíš?“ Odmerane mi potriasol rukou. V našej rodine sa city nedávali najavo. Je tu na služobnej ceste, vysvetlil mi, a tak sa rozhodol prísť a pozrieť na moju „školu“. Videla som, že má zo sebou svoj kufrík.
„Tak čo, páči sa ti tu?“ pýtala som sa ho zvedavo.
„Ľudia sú tu priateľskí,“ povedal a neisto pozrel na Aileen. „Dúfal som, že ťa môžem zobrať na večeru.“
Pozrela som na Aileen. „Iste, zlato. Choď s ockom a dobre sa bavte. Vybavím ti voľno na kurze.“
Vzala som otca do jedálne, o inom mieste na jedenie som nevedela. Vyzeral znepokojene.
„Tvoja matka a ja sme sa dočítali niečo o scientológii,“ povedal mi. Vybral z kufríka niekoľko novinových výstrižkov. „Aha. Chcem, aby si si to prečítala.“
Zdvihla som jeden z ústrižkov. Bol z Time Magazine. Autor mal očividne predsudky voči scientológii. V tomto článku nazýval scientológiu sekta.
„Scientológia nie je žiadna sekta,“ poučila som otca. „Je to len skupina ľudí, ktorí sa snažia zmeniť svet. Tento autor očividne nehovoril s nikým v scientológii, inak by takéto niečo nenapísal.“ Vrátila som mu článok.
„Sú tu aj iné články,“ podal mi pár ďalších článkov. Pozrela som na ne. Orientácia autorov bola viditeľná.
„Tati, to všetko je entheta,“ povedala som mu a spomínala, čo nás Hubbard na jednej zo svojich pások učil o tomto druhu žurnalistiky. „To znamená, že je to proti theta, proti dobru. Takéto veci by sme nemali čítať,“ povedala som mu chladne a odtisla články na okraj stola.
„No len si pár prečítaj,“ hádal sa so mnou.
„Nepotrebujem ich čítať. Viem, o čom píšu, aj bez čítania. To všetko píše supresívna tlač. Autori sú za takéto články platení majiteľmi novín. Chcú zničiť scientológiu, pretože je úspešná. V tejto krajine sú súkromné záujmy, ktorým rozvoj scientológie nevyhovuje. Je to pre nich hrozba, lebo chcú držať ľudí v otroctve a scientológia ich oslobodzuje.“ Z mojich úst vychádzali frázy, ktoré som počula na Hubbardových tréningových páskach.
„Si v nebezpečnej sekte,“ hádal sa so mnou otec. „Chceme, aby si vypadla z tohoto blázninca a išla domov. Preto som tu. Mám ťa zobrať a odviezť domov.“
Pozrela som na svojho otca neveriacky. Začínal hovoriť ako Supresor. V hlave sa mi začala rodiť veľmi nepríjemná myšlienka. Môže byť môj vlastný otec SP?
„Čo na to hovorí mama?“ opýtala som sa ho.
„Úplne so mnou súhlasí. Obaja chceme, aby si šla domov. Môžeš sa vrátiť na univerzitu. Ak sa vrátiš teraz, ešte stihneš zápis do letného semestra.“ Pozeral na mňa s nádejou.
„Ale ja sa nechcem vrátiť. Nechcem sa vrátiť do školy. Patrím sem. Mám tu prácu. Pomáham vyklírovať túto planétu. Na celej tejto planéte nie je nič dôležitejšie ako scientológia. Títo autori sa o scientológii mýlia. Scientológia je jediná nádej, ktorú máme na tejto planéte.“ Začala som byť zúfalá. Môže ma môj otec donútiť ísť s ním naspäť?
„Nie, mýliš sa,“ povedal môj otec a začínal sa zlostiť. „Táto scientológia je nezmysel. Si v sekte. A ja ťa vezmem domov. Chcem, aby si si zbalila veci a odišla so mnou. Mám pre teba lístok do Michiganu.“ vytiahol z vrecka lístok. Bol na moje meno.
Začala som plakať. „Otec, ja s tebou nechcem ísť. Je mi jedno, čo si myslíš o scientológii, ty tomu proste nerozumieš. A nemôžeš mi už prikazovať, čo mám robiť. Mám osemnásť rokov. Scientológia je môj život. Podpísala som tu zmluvu a neodídem.“
„Akú zmluvu?“ opýtal sa podozrievavo.
„Zmluvu Sea Org. Podpísala som zmluvu, že budem pracovať v Sea Org miliardu rokov. Vyklírujeme spolu planétu. Potom budeme klírovať iné planéty vo vesmíre. Scientológia je naša prvá šanca byť slobodní po miliónoch rokov. A ja to nechcem pokaziť. Tam vo svete nie je nič, čo by som chcela robiť. Ako by som sa mohla vrátiť na hudobnú školu, keď tu mám šancu urobiť niečo naozaj dôležité?“
Pozeral na mňa so zmesou rozčúlenia a nedôvery. „Ako ti mám vysvetliť, do čoho si sa v skutočnosti dostala?“ pýtal sa ma. „Ty to nevidíš, aké absurdnosti mi tu rozprávaš? Zmluva na miliardu rokov? Vyklírovať planétu? To sú nezmysly. Musíš sa unormálniť.“ Teraz znel naozaj nahnevane.
„Otec, nevrátim sa s tebou. Môžem sa s tebou navečerať a porozprávať, ale nevrátim sa s tebou do Michiganu. A ty ma k tomu nemôžeš donútiť.“ Nemienila som sa vzdať.
Bezmocne pozeral z okna. Potom sa ku mne otočil a začal hovoriť jemnejším, menej zlostným hlasom.
„Pozri, viem, že sme v našej rodine nezvykli ukazovať veľké city. Ale vieš, že ťa máme radi. Záleží nám na tebe. Prečo si myslíš, že som za tebou prešiel celú tú cestu? Všetkým nám na tebe záleží. Chýbaš aj tvojim bratom a sestre. Všetci ťa chceme späť doma.“
„A čo urobíte, ak sa nevrátim?“ opýtala som sa.
„Pokúsime sa ťa nejako dostať naspäť. V rámci zákona. Budeme bojovať. Zažalujeme túto sektu, ak to bude treba. Nenecháme si ťa zobrať nejakými vypatlancami,“ vyhrážal sa.
Teraz som už poznala pravdu. Môj otec bol SP. Hubbard to povedal jasne. Čítala som všetky jeho poučky o Supresoroch na kurze. Základným zločinom Supresora bolo napádať scientológiu, jedinú silu dobra a rozumu na tejto planéte.
O tom všetkom som čítala v Etike. Supresori sa nazývali aj „antisociálne osobnosti“ alebo „anti-scientológovia“. „Určité charakteristiky a duševné sklony spôsobujú, že zhruba 20% ľudí násilne vzdoruje akejkoľvek pokrokovej aktivite skupiny,“ napísal Hubbard. Vravel, že takíto ľudia spôsobujú nespočetné problémy pokrokovým skupinám ako je scientológia. „Antisociálna osobnosť podporuje iba deštruktívne skupiny a útočí na všetky konštruktívne a pokrokové skupiny.“ Samozrejme, pomyslela som si. Môj otec pracuje v štátnej sfére. Podľa Hubbarda je vláda naprosto supresívna. Počúvala som pásky, kde nám hovoril o supresívnych úradoch v rámci federálnej vlády: IRS, FDA, FBI, Národný ústav duševného zdravia. Vláda, vysvetľoval Hubbard, je supresívna organizácia, ktorá ovláda túto krajinu. Ale skutočnou pravdou je, že za touto vládou je ešte ďalšia neviditeľná vláda, o ktorej väčšina ľudí nevie. Je to tajná skupina dvanástich extrémne mocných ľudí, od ktorých pochádza všetka moc na svete. Sú prepojení najmä na Svetovú zdravotnícku organizáciu v Európe. To oni ťahajú za povrázky, na ktorých tancuje táto krajina. A ľudia, ktorí pracujú v štátnej sfére, ako môj otec, sú iba menší supresori, ktorých táto práca priťahuje, lebo je v súlade s ich vnútorne zlou podstatou.
Hľadela som na svojho otca s úžasom. Oči sa mi doširoka otvorili. Teraz som už chápala, prečo bolo v našej rodine toľko problémov. Môj otec bol, ako hovoril Hubbard, „jasný SP“.
„Pozri, domov sa nevrátim. A nechcem, aby si robil scientológii nejaké problémy. To by nám obom iba uškodilo.“ Pozrela som naňho chladne. Vstala som od stola. „Idem späť do strediska, nemôžem tu s tebou zostať. Mrzí ma, že si sem cestoval nadarmo, ale konal si tak zo svojej slobodnej vôle, a ja na tom nemám nijakú zodpovednosť (ďalšie scientologické frázy).“
Vyšla som von a neobzerala som sa.
Bežala som naspäť do strediska a vbehla so Aileeninej kancelárie. „Aileen, môj otec sa vyhrážal, že sa bude žalovať scientológiu. Hovoril, že to je sekta. Chcel, aby som sa s ním vrátila domov,“ povedala som, viditeľne nervózna.
Starostlivo na mňa pozrela. „Prečo? Čo sa stalo? Povedz mi presne, čo sa stalo a čo povedal.“
Popísala som jej celú udalosť. Vyzerala znepokojene.
„Bojím sa, že o tom musím napísať správu,“ povedala mi. „Vyzerá to tak, že by tvoj otec pre nás mohol byť zdrojom problémov. Budeš si to musieť vyriešiť na Etike. A obávam sa, že sa dovtedy nemôžeš vrátiť na kurz. Prvá vec, čo musíš urobiť, je ísť a oznámiť všetko, čo sa stalo, MAA.“
Vytiahla z horného šuflíka smerovací formulár. Na vrchu stálo „smerovací formulár Etiky“.
O pár minút som sedela na stoličke oproti mladistvému veliteľovi Etiky a rozprávala mu ten istý príbeh ako Aileen.
„Chcel by som ti oznámiť, že tvoj otec je Supresor,“ pozrel na mňa ponad stôl, akoby som bola nakazená smrtiacim vírusom, „a metodika voči Supresorom je veľmi jasná.“ Podal mi metodický predpis od Hubbarda. Prečítala som si ho pozorne. Metodika voči Supresorom, podľa Hubbarda, je „zvládnuť“ alebo „sa oddeliť“.
„Čo to znamená?“ opýtala som sa chlapca oproti mne. Aha, zlá otázka. „Ktoré slovo si nepochopila?“ pozrel na mňa bezvýrazným pohľadom.
„Rozumiem všetky slová. Len mi nie je jasné, čo mám urobiť,“ povedala som.
„Veľmi jednoducho. Buď zvládneš svojho otca – to znamená, že ho dostaneš do pozície, keď bude súhlasiť s tvojím pobytom v Sea Org – alebo sa od neho musíš oddeliť. Musíš mu poslať oddeľovací list.“
„Oddeľovací list?“ Znelo to hrozivo.
„Áno. Môžem ti s ním pomôcť. Oznámiš mu, že si s ním neželáš ďalší kontakt, ani so zvyškom svojej rodiny; teraz, ani v budúcnosti. Tak sa formálne oddelíš od svojej supresívnej rodiny. Dokiaľ nevyriešiš situáciu jedným alebo druhým spôsobom, nemôžeš pokračovať v kurze. To je metodika. Na rozhodnutie ti dávam dvadsaťštyri hodín. Oznámiš mi ho zajtra o takomto čase.“ Uvedomila som si, že metodika je čierno-biela. Ako všetko ostatné v scientológii. Nebolo tam miesto na pocity. Nie že by mi ten nedostatok emócií, s ktorým sa v scientológii podobné situácie zvládali, nejako prekážal. Prešla som už veľa TR 0 s dráždením, takže som málokedy niečo cítila. Ale povedať svojim rodičom navždy zbohom… Moje vnútro sa pri tej predstave triaslo. Ale verila som metodike. Už som bola naučená, že čo povie Hubbard, musí byť pravda. Vedela som, že Hubbardovo riešenie bude vždy to najlepšie a najrozumnejšie, pretože on bol „Zdroj“. Za tých pár krátkych týždňov stihol Hubbard obsadiť všetko miesto v mojej hlave vyhradené pre otca. Verila som, že ma miluje viac ako môj vlastný otec. On bol otcom nás všetkých.
Vrátila som sa do domu, keďže som do vyriešenia problému nemohla ísť na kurz. Pomyslela som na otca. O pár hodín bude doma, napadlo mi. Zavolám mu a možno bude rozumnejší. Možno ho „zvládnem“.
Ale v mojej mysli už rozhodnutie dávno padlo. Môj otec si obliekol farby nepriateľa. Už som naňho dlhšie ako na otca nemyslela. Celé tie roky, uvažovala som, som žila s SP a nevedela som o tom. To vysvetľovalo naše rodinné konflikty. A keďže sa vydala za SP, moja mama bola podľa definície (scientologickej) „PTS“ čiže potenciálny zdroj problémov. A teraz obaja ohrozovali moju kariéru v scientológii.
Ak sa nerozhodnú stiahnuť, pomyslela som si, budem sa musieť oddeliť. Musím sa vrátiť na kurz. Moje hodnoty na tento týždeň sú už v háji, pomyslela som si znechutene a uvažovala, aký etický stav asi za tento týždeň dostanem.
Ľahla som si na posteľ a spomínala na tie roky s mojím otcom. Spomínala som si na dvanásť charakteristík, ktoré Hubbard uvádza v knihe Etiky ako typické pre SP.
„1. On alebo ona používa široké zovšeobecnenia.“ Hej, pomyslela som si, môj otec stále hovorí, ako „oni urobili toto“ a „oni urobili tamto“.
„2. Táto osoba používa najmä zlé správy, kritické poznámky, znehodnocovanie a všeobecné potláčanie.“ Presne tak, pomyslela som si. Môj otec mal rozhodne sklon byť kritický. Spomenula som si na všetky tie chvíle, keď prišiel domov a hundral na svojich kolegov, kritizujúc čo spravili počas dňa.
„3. Táto antisociálna osobnosť zhoršuje obsah komunikácie… podáva ďalej „zlé správy“.“ Opäť som si spomenula na chvíle, keď môj otec rozprával nelichotivé príbehy o „tých imbeciloch“, s ktorými pracuje.
„4. Vzdoruje liečbe alebo psychoterapii.“ Spomenula som si, že sa mama raz pokúšala dostať otca do manželskej poradne, ale on odmietol.
„5. V okolí takejto osobnosti nájdeme zastrašených alebo chorých blízkych či priateľov, ktorí, napriek tomu, že nie sú šialení, správajú sa v živote ako poškodení, zlyhávajú nedosahujú úspech.“ Moja mama je stále chorá, pomyslela som si, a ja takisto. A sestra má každú chvíľu problémy v škole.
Ďalej som to už nepotrebovala čítať. V mojej mysli nebolo pochybností. Môj otec bol SP. A teraz sa snažil nedovoliť mi pomôcť scientológii vyklírovať planétu. Začala som sa zlostiť. Nedovolím mu, aby mi toto urobil, pomyslela som si. Privediem etiku do svojej rodiny. Ak sa musím oddeliť, tak to aj urobím.
Čakala som a hodiny plynuli. Čakala som na telefonát. Nakoniec som išla do neďalekého obchodíka a zavolala. Matka zdvihla telefón. Znela veselo: „Ahoj, zlatko. Práve sme na teba mysleli.“
„Je tam otec?“ opýtala som sa chladno. Vedela som, proti čomu idem. Mama nemala tušenia, v akej situácii sa nachádza, že je PTS vedľa smrteľne nebezpečného SP.
„Áno, práve prišiel. Tak ma mrzí, že si sa s ním nevrátila. Ale chcem ti povedať, že ťa všetci ľúbime, a že tu na teba vždy budeme čakať.“
„Mohla by som hovoriť s otcom?“
Zdvihol slúchadlo. „Margery, bez boja sa ťa nevzdáme. Povedz scientológom, že sa im ozve môj právnik. Tie ich nezmysly ja znášať nebudem.“
„OK, otec. Mrzí ma, že to tak cítiš. Pozdrav odo mňa mamu,“ povedala som a rýchlo položila.
Niet cesty späť, pomyslela som si. Vrátila som sa do domu a strávila bezsennú noc prevaľovaním z boka na bok, v spánku ma prenasledovali nočné mory s mojím otcom. V jednom sne mal pušku, stál vedľa strediska a strieľal po nás cez okná.
Ďalšie ráno som išla priamo do strediska za veliteľom Etiky.
„Musím sa oddeliť od rodiny,“ povedala som chladne. „Nie je šanca, že by sa s mojím otcom dalo rozumne dohodnúť. Ohľadom scientológie je ako šialený. Hubbard mal o SP pravdu. Nenávidia nás za to, že sa snažíme zachrániť planétu.“
„Tak, čo mám robiť?“ pozrela som na mladistvého veliteľa.
„Musíš napísať toto,“ povedal a podal mi biely hárok papiera a pero. Začal diktovať: „Oznamujem vám, že sa od vás týmto oddeľujem.“ Spomalil ako som písala. „Neželám si mať s vami ďalej kontakt, nikdy a za žiadnych okolností. Toto rozhodnutie je neodvolateľné.“ Písala som presne, čo mi diktoval.
„Teraz to podpíš,“ prikázal mi. Potom mi podal obálku. „Napíš adresu a my to za teba odošleme.“
Napísala som adresu.
„To je všetko,“ povedal stručne. „Dám ti formulár na návrat do kurzu. Musíš sa snažiť, aby si si obnovila hodnoty.“
„To viem,“ odpovedala som. „Ale zvládnem to. Do štvrtka sú to ešte tri dni.“ Vrátila som sa do učebne. A je to, pomyslela som si. Skúsila som si predstaviť skutočnosť, že svojich rodičov už nikdy neuvidím, ani im nenapíšem. Akosi mi to pripadalo neskutočné. Ešte na jeseň som si nevedela predstaviť život bez ocka a mamy.
„No, hádam som sa práve osamostatnila,“ povedala som si. „Viem, že som konala správne. Akurát by som bola rada, keby som z toho nemala taký zlý pocit.“
Na okamih mi hlavou preletela predstava ako vybieham na ulicu do obchodu, volám ockovi a prosím ho, aby mi poslal lístok domov.
Ale tú myšlienku som rýchlo potlačila z mysle. „Rodina,“ povedala som si, „je druhá dynamika. Sea Org je tretia dynamika.“ Potom som si zopakovala frázu, ktorú mi bolo súdené počuť v nasledujúcich rokoch mnohokrát. „Najväčšie dobro pre najväčší počet dynamík,“ pomyslela som si. „Scientológia musí prežiť. Moje rodinné vzťahy nie sú dôležité. Dôležité je vyklírovať planétu.“
Už na nich nebudem myslieť, povedala som si, keď som sa blížila ku stredisku. Už to nie je moja rodina. Scientológia je moja rodina. A toto je môj pravý domov.
Do učebne som vošla odhodlane. Bola som rozhodnutá viac ako kedykoľvek predtým uspieť v scientológii.
Na svoju rodinu som potom dlho nemyslela. Čítala som listy od mamy, ktoré pravidelne chodili do strediska, ale hádzala som ich do koša a nič som pri tom necítila.
Prešla som prvým iniciačným rituálom.
Teraz som už bola skutočná scientologička.
[1] Advanced Org (AO) = pokročilá „org“ [pozn. prekl.]
