„Som scientológ. Teraz viem, že mojimi pravými priateľmi sú ostatní poriadni scientológovia. Už nikdy neuškodím svojej skupine. Chcem robiť iba tie veci, ktoré prispejú k prežitiu mojej skupiny, a vďaka tomu k prežitiu planéty. Uštedrila som zásah nepriateľom skupiny. Odpracovala som štyridsať osem hodín trestu. Týmto vás prosím o súhlas s návratom k personálu L. A. Org.“
Dva dni som chodila so svojou petíciou od človeka k človeku po celej Org a každého prosila, aby mi dovolil vrátiť sa ku skupine. Nakoniec som mala potrebné podpisy. Vybehla som po schodoch do kancelárie Etiky.
„Nech sa páči, pane. Zohnala som všetky podpisy.“
Veliteľ Etiky mi zobral papiere a prebehol očami podpisy.
„Veľmi dobre,“ zablahoželal mi. „Dúfam, že ste sa z toho niečo poučili.“
„Áno, pane, poučila,“ povedala som horlivo. „Naučila som sa niečo o tom, aké je to byť časťou skupiny. Že treba pracovať s druhými a nie proti nim. Odteraz sa chcem vyhýbať všetkým problémom. Myslím tým, že pomocou Etiky. Nerada by som cez toto opäť prešla.“
„Hm,“ otvoril zásuvku na stolíku a vytiahol odtiaľ konopný obal. Prekvapená som zbadala, že je na ňom moje meno a nápis „Etický záznam“. „Vidím, že je to váš prvý vážny prehrešok voči Etike,“ konštatoval listujúc v obsahu. „Takže dúfajme, že je aj posledný. V poriadku. Môžete sa vrátiť na váš post.“
„Super,“ vyskočila som zo stoličky. Obzrela som sa. „Ďakujem, pane,“ povedala som vďačne cestou ku dverám.
„Nezabudli ste náhodou na niečo?“ ukázal na moje rameno.
„Ach áno, aj by som zabudla. Tuším som si už na to zvykla.“ Prišla som k nemu a podržala rameno, kým mi odviazal tú škaredú handru. „Som rada, že už je to preč.“
Ďalších pár mesiacov som pracovala v divízii pre verejnosť, predávala som na uliciach knihy a vodila ľudí na prednášky zadarmo alebo na osobnostné testy zadarmo. Ako som zistila, osobnostný test bol iba ďalším spôsobom, ako nájsť ruinu človeka. Keď sme vyhodnotili test, zdôraznili sme človeku jeho najnižšie skóre a vymámili sme od neho súhlas, že v tej oblasti potrebuje pomoc. Potom sme im predali nejaký kurz alebo auditing, aby sa zbavili zisteného nedostatku. Fungovalo to celkom zázračne.
Sama som rozbehla program predaja paperbackových Dianetík študentom na internátoch UCLA a USC. Ako sme stále cvičili vzorec Dissem, nebolo vôbec ťažké prehovoriť študentov, aby sa prihlásili na Komunikačný kurz. Založili sme dokonca scientologické skupinky na internátoch a mali sme pravidelné stretnutia. Čoskoro som sa naučila nájsť študentov, ktorí boli najlepšie obete – tí, ktorí boli sami a vyzerali sklesnuto. Tých bolo najľahšie dostať do scientológie, pretože sami zúfalo hľadali nejaké priateľstvo a spoločnosť.
Rozhodlo sa, že zostanem ako personál na Org namiesto Umeleckého strediska, pretože Org potrebovala pomoc omnoho viac. A keďže Org a stredisko boli blízko, rada som cez prestávky zabehla do strediska na návštevu. Vďaka môjmu úspechu s „hrou na psychiatrického špióna“ ma občas zavolali do GO (Strážnej služby) na pomoc pri nejakom špeciálnom projekte. Viaceré z týchto projektov boli príjemné, najmä tie, kde bolo cieľom zlepšiť v Los Angeles verejnú mienku o scientológii. Mali sme napríklad akciu pre miestne deti, kde hľadali veľkonočné vajíčka na trávniku Org. Každý projekt GO mal svoj vlastný zaujímavý názov. Hľadanie veľkonočných vajíčok sme napríklad nazývali „Operácia Zajko hop“.
„Operácia Dočista do čista“ bola sobotňajší dobrovoľnícky projekt vyčistenia parku Alvarado od odpadkov. V „Operácii Babička“ skupiny scientologických „miništrantov“ nosili koláče starým ľuďom v neďalekých starobincoch. A projekt, ktorý mal dostať scientológov do škôl, aby tam robili protidrogové prednášky sme nazvali „Operácia Krieda“.
Zmyslom všetkých týchto projektov nebolo ani tak vyčistiť park, spríjemniť život starým ľuďom, ani vysvetliť deťom, čo sú to drogy, ale najmä vylepšiť imidž scientológie a kedy sa to len dalo, dostať do scientológie niekoho nového. Toto bolo skutočné úsilie skryté za viditeľným úsilím scientológov. Dostať nových ľudí do scientológie. A vyklírovať planétu.
V 70-tych rokoch mala scientológia, a špeciálne Strážna služba dva veľké problémy, ktoré sa volali Paulette Cooperová a Michael Meisner. Paulette Cooperová napísala v 1971 knihu kritizujúcu scientológiu s názvom Škandál v scientológii. Opakované úsilie umlčať Cooperovú – technikami ako napríklad získať kus papiera s jej odtlačkami prstov a poslať na ňom vyhrážku zabitím Henrymu Kissingerovi, alebo zavolať do arabského veľvyslanectva v New Yorku a povedať, že Cooperová im tam plánuje umiestniť bombu – prinieslo iba minimálne ovocie. Potrebovali sme spoľahlivejšie riešenie.
Michael Meisner bol uprostred 70-tych rokov súčasťou zložitého scientologického plánu, ktorý mal skončiť ilegálnym skopírovaním a krádežou tisícov dokumentov z úradov FBI a IRS vo Washingtone. Prichytila ho však FBI a hoci bol teraz pod dozorom scientológie, vyhrážal sa, že dá FBI dôkazy, ktoré usvedčujú scientológiu v sérii ďalších kriminálnych akcií.
Ako dobrovoľný člen GO som dostala chúlostivú úlohu prejsť si všetky predklírovské a etické spisy Michaela Mesnera (ktoré mali byť dôverné) a nájsť tam všetky informácie, ktorými by ho bolo možné vydierať. Bolo mi povedané, že mám zvlášť striehnuť na informácie o sexuálnych úchylkách či nezákonnom správaní. Všetko, čo nájdem, som mala zakrúžkovať červeným atramentom a vložiť na stranu záložku.
Vďaka projektu na vymazanie a krádež vládnych dokumentov, známy v GO pod názvom „Operácia Biela ako sneh“, bola scientológia zapletená do zložitého súdneho sporu s vládou. (Názov „Biela ako sneh“ nesúvisí s rozprávkou o Snehulienke; operácia dostala takéto meno kvôli Hubbardovmu vyhláseniu, že keď „Cirkev“ skončí operáciu čistenia záznamov týchto agentúr, bude „biela ako sneh“.)
Scientológia najala súkromných detektívov, aby vyšetrili pozadie právnikov Ministerstva spravodlivosti, ktorí boli na tento prípad pridelení. Mojou úlohou bolo zhromaždiť informácie od všetkých detektívov o každom právnikovi a zosumarizovať túto informáciu do série hlásení, ktoré mohli využiť právnici scientológie počas sporu. Zdalo sa mi, že by sa tieto hlásenia dali využiť aj na vydieranie.
Ako som tak jedného dňa na poschodí spracovávala „časovú osnovu“ (všetky udalosti v živote človeka zoradené podľa dátumu) pre jedného právnika Ministerstva spravodlivosti menom Raymond Banoun, zavolali ma do vedľajšej miestnosti na poradu.
Stretnutie viedol Dick, môj vedúci projektu na GO. „Máme problém,“ povedal vážne a obzrel sa po miestnosti, kde sa na poradu zhromaždil asi tucet ľudí.
„Meisner sa vyhráža, že prezradí celý tento projekt FBI. A nielen tento projekt, ale aj mnoho ďalších projektov GO, o ktorých vie.
Nemôžeme si dovoliť takýto vážny únik informácií, keď už máme aj tak dosť problémov so supresívnou vládou tejto krajiny.
Potrebujeme spoľahlivé riešenie tohoto problému. Máte nejaké návrhy?“
V miestnosti bolo ticho. Nikto nič nepovedal.
Nakoniec sa niekto opýtal: „Kde je Meisner teraz, pane?“
„Držíme ho pod zámkom,“ povedal Dick. Po pár sekundách rozviedol: „Vec sa má tak, že je držaný v izbe neďalekého motelu. Pokiaľ viem, je tam priviazaný k posteli.“
„Máte nejaký plán?“ opýtal sa ktosi iný.
„Čo by ste navrhli vy?“ obrátil sa Dick na toho, kto mu položil otázku.
Odpoveď neprišla, iba nervózne a nepríjemné ticho.
„Pamätajte,“ povedal Dick pomaly a oči mu krúžili po nás v miestnosti, „scientológia je jediná nádej pre túto planétu. Ak zvíťazíme, zvíťazí aj táto planéta. Ak nezvíťazíme, táto planéta je odsúdená. Zničená. Rozbitá na hromadu rádioaktívnych trosiek.
A tento jeden človek má schopnosť, ak urobí to, čím sa vyhráža, celé to zničiť. Všetko, čo Hubbard postavil. Všetko, pre čo sme, ja a vy, pracovali. Tento jeden muž má schopnosť zničiť všetko.“
„Takže čo treba urobiť?“ žiadal od nás odpoveď. „Aké je riešenie? Máte návrh?“
„No, nemôžeme ho nechať ujsť. Nemôžete ho nechať ísť svedčiť pre tie agentúry. To je všetko,“ prehovorila vysoká žena v zadnej časti miestnosti.
„Áno, presne,“ povedal ktosi ďalší. „Najväčšie dobro pre najväčší počet dynamík. Tak to povedal Ron.“
Muž naľavo odo mňa prehovoril: „Čo tu popisuje, Dick, to je bezvýchodisková situácia. Buď zahynie jeden človek, alebo zahynú milióny nevinných mužov, žien a detí. To sú naše možnosti, hej? Tak či tak, niekto príde o život. Je to podľa teba takto?“
Všetci sme pozreli na Dicka.
„Bojím sa, že si udrel klinec po hlavičke,“ odpovedal. „To je presne to, čo nás čaká.“
Zozadu sa ozval starý muž s anglickým prízvukom: „Podľa mňa by ste ho mali zobrať a hodiť cez palubu do mora. So závažiami. Utopiť toho bastarda.“
„Hej,“ pridal sa niekto ďalší, „Zbavme sa ho raz a navždy.“
„Máme iné návrhy?“ Dick pozrel na kruh zachmúrených tvárí. Nikto neodpovedal.
„Tak dobre,“ pokračoval Dick. „Poviem vám toľko, že táto situácia sa vyrieši zajtra o takomto čase. Len sme nechceli, aby bol niekto z vás prekvapený. Ak má s týmto niekto problém, očakávam, že teraz prehovorí.“ Ticho.
„V poriadku. Je tu ešte jedna vec. Máme stále problémy s Paulette Cooperovou. Pokračuje vo svojej kampani zameranej na zničenie scientológie. Je to najnebezpečnejší Supresor, aký v tejto chvíli existuje. Je skutočne nebezpečná.
Poviem vám, že Ron už kvôli týmto veciam stráca trpezlivosť. Očakáva, že to vyriešime.
Nemôžeme jednoducho dovoliť, aby jeden šialenec ohrozil prežitie všetkých ľudí na tejto planéte. Bude ju treba zvládnuť. Úlohou Strážnej služby je dostať Etiku na túto planétu, aby sa scientológia mohla šíriť. Zvládanie týchto situácií je súčasťou našej práce.
Nejaké otázky?“
Obzrela som sa. Všetci mlčali. Dlhú dobu nikto neprehovoril. Nakoniec Dick prelomil ticho. „Dobre, všetci. Späť do práce. Máme nabitý rozvrh. Ďakujem vám za váš čas.“
Vrátila som sa za svojou prácou do vedľajšej izby. Niečo ma ohľadom toho stretnutia znepokojovalo, ale zahnala som dotieravé myšlienky z hlavy.
„Najväčšie dobro pre najväčší počet dynamík,“ vzdychla som si. Ak to musí byť, tak to musí byť. A snažila som sa na to celé zabudnúť. Neskôr som sa dopočula, že Michael Meisner, ktorý bol de facto väzňom, si nejako získal dôveru svojich strážcov a ušiel z motelu. Šiel so svojimi informáciami na FBI a výsledkom týchto informácií bola razia FBI v scientologickej „cirkvi“ o mesiac neskôr. Výsledkom tejto razie bolo obvinenie a uväznenie jedenástich scientológov, vrátane Hubbardovej manželky, Mary Sue.
Paulette Cooperová nebola zabitá, ale jej príbeh je zaujímavý a pochmúrny. Paulette sa zrejme odsťahovala a do jej bytu sa prisťahovala sesternica, ktorá jej bola podobná. Jedného dňa ku nej prišiel doručovateľ kvetín. Keď sesternica otvorila dvere, priložil jej k hlave pištoľ a stlačil kohútik. Keď z neznámych dôvodov nevyšiel výstrel, pokúsil sa ju zaškrtiť. Podarilo sa jej zakričať a páchateľ ušiel.
Paulette nakoniec dosiahla s „Cirkvou“ mimosúdne vyrovnanie.
A takto nejako plynuli roky. Ďalej som pracovala pre organizáciu rozmanitými spôsobmi. Naučila som sa kaligrafiu, takže som mohla pomáhať pri vypisovaní certifikátov. Istú dobu som slúžila ako registrátorka strát ARC, čo znamenalo, že som mala kontaktovať ľudí, ktorí neboli spokojní so scientológiou a ponúkať im sedenia zadarmo, aby som ich „vrátila do radu“. Ako sa dalo čakať, v tejto práci som veľmi neuspela a bola som preradená na iný post, kde som mala na starosti zvláštne udalosti. Mojím jediným kontaktom s rodičmi bol príležitostný list, v ktorom mi oznamovali, čo je v rodine nové. Môj brat sa oženil a mal prvé dieťa, môj druhý brat dokončil vysokú a dostal miesto učiteľa v Európe, môj otec prekonal operáciu srdca, môj prvý brat mal druhé dieťa, tretie dieťa, sestra sa vydala do Vermontu, atď. Pár listov som odhodila bez prečítania, iné som otvorila a rýchlo prečítala, no nedovolila som si cítiť žiadne pocity.
Jedného dňa roku 1979 som dostala list od otca, kde mi hovoril, že moja stará mama, jeho mama, práve zomrela. No a čo, pomyslela som si bezcitne. Na sedení, kde sa zbiehalo PTS/SP, som identifikovala svoju starú mamu ako hlavného Supresora z otcovej strany rodiny. Keďže to bola naskrze zlá osoba, povedala som si, že je zbytočné nejako trúchliť nad jej smrťou.
Dostala som od otca druhý list s lístkom na lietadlo. Chcel vedieť, či by som nechcela prísť do Michiganu na pohreb starej mamy. Bude tam celá rodina.
Niečo v tej predstave stretnutia celej rodiny vo mne čosi rozozvučalo. Spomienky na šťastné dni s tetami a strýcami v letných chatách, kde sa stretávala naša široká rodina, museli vyvolať nejaké takmer zabudnuté podvedomé pocity. Urobila som niečo veľmi zvláštne.
Zariadila som si dlhý víkend mimo svojho postu, pohreb starej mamy som použila ako výhovorku. Bolo možné opustiť svoj post kvôli naliehavým rodinným záležitostiam. Chápalo sa to ako spôsob, ktorým je možné zabrániť rodine, aby sa stala otvorene nepriateľskou voči scientológii.
Rezervovala som si priamy let do Michiganu a prišla som na letisko v poriadnom predstihu. Bola som jednou z prvých osôb na palube a vzala som si sedadlo v poslednom rade. Ako som tam sedela a ostatní pasažieri nastupovali, náhle ma zaplavila vlna paniky, pocit hrôzy.
Letušky už-už zatvárali dvere lietadla, keď som zozadu skríkla: „Počkajte, nezatvárajte tie dvere!“ Prebojovala som si cestu pomedzi pasažierov, ktorí si ešte hľadali svoje miesta a každý na mňa ticho pozeral.
„Musím vystúpiť. Je mi zle,“ povedala som letuške pri dverách. „Prosím,“ prosila som. „Pustite ma von z lietadla.“
Letuška pozrela na kapitána. Ten prikývol. Otvorila dvere a ja som vyšla na rampu, plná úľavy.
„Svet domorodcov“ sa pre mňa stal nebezpečným miestom, zákerným svetom plným nepriateľov a Supresorov. Stovky hodín počúvania Hubbardových pások vykonali svoje. Bola som väzňom scientológie. Už som nikdy nechcela dobrovoľne ísť do zlého „sveta domorodcov“.
Poslala som otcovi lístok naspäť s ospravedlnením. „Teraz nemôžem prísť. Nemôžem si vybrať voľno z postu,“ klamala som. „Pozdravujte odo mňa všetkých.“
Asi o mesiac som dostala od otca ďalší list. Asi z pocitu viny som ho otvorila a nezahodila, ako som to robievala s mnohými listami z domu.
V obálke bol šek na moje meno a sumu dvadsaťtisíc dolárov. „Prikladáme tvoje dedičstvo po starej mame,“ čítala som otcovo kostrbaté písmo. Stála som šokovaná. neveriacky som civela na šek. V tej chvíli mi napadla úžasná myšlienka: úrovne OT. Tieto peniaze sú mojou vstupenkou do ríše OT. Od radosti som sa roztancovala na veľké prekvapenie svojich kolegov.
Neskôr som sa dozvedela, že rodičia dúfali, že keď budem mať s toľkými peniazmi možnosť začať odznova, vrátim sa domov. Hlboko podcenili, ako to veľa rodičov v takejto situácii robí, silu kontroly mysle a hypnotických rituálov vpečatených za celé roky nepretržitým opakovaním TR, cvičení, propagandy a dynamiky skupinového posilňovania v scientológii.
Rýchlo som napísala CSW („Ukončenie práce personálu“), žiadosť nadriadeným o možnosť opustenia svojho postu za účelom absolvovania úrovní OT. Bola som si celkom istá, že mi žiadosť schvália, najmä keď sa rozšírilo, že som zdedila bohatstvo.
Mala som pravdu. Ešte ten týždeň som sedela pred stolom registrátora v AO (Advanced Org).
Vždy ma ohromovala tá nabitá atmosféra vzrušenia v AO. Spomenula som si na mnohé razy, keď som do tejto budovy prišla doručiť správu alebo balíček a vždy som snívala o dni, keď sem prídem „naozaj“, pre svoje „vyššie úrovne“. A teraz sa to naozaj dialo. Na ceste ku kancelárii registrátora som pozrela na „pred-OT“ ticho sediacich v čakárni, čakajúcich na C/S na ďalšie sedenie.
Čo také vedia, premýšľala som. Pozná niekto z nich záhadné tajomstvo OT 3? V scientológii bolo dobre známe, že na tretej vyššej úrovni Hubbard odhalil veľké tajomstvo „tejto oblasti vesmíru“, ktoré údajne vysvetľovalo všetko dnešné ľudské správanie. Predstava, že sa aj ja onedlho dozviem toto tajomstvo, bola pre mňa takmer nepochopiteľná. Keď raz prejdem touto „ohnivou stenou“, ako Hubbard nazval túto nebezpečnú a ezoterickú úroveň, stanem sa „exteriorizovaným thetanom“, zbaveným akýchkoľvek obmedzení na neobmedzenú a nekonečnú budúcnosť, a budem môcť cestovať podľa vôle mimo svojho tela. Tam začínali nekonečné možnosti.
„Takže ste pripravená na úrovne OT, áno?“ opýtal sa registrátor so španielskym prízvukom, keď vyťahoval šuflík a vyberal spis.
„Áno,“ odpovedala som, takmer som od vzrušenia nemohla prehovoriť.
„Veľmi dobre, naozaj veľmi dobre,“ usmial sa na mňa.
„Takže posledná úroveň, ktorú ste si urobili, je stupeň 4, správne?“ pozrel si môj záznam o platbách. Pravidelne som celé roky prispievala malými platbami do svojho „AP“ (Advanced Payment = rozšírené platby) účtu v AO. Bola som prekvapená, že na mojom účte bolo teraz vyše dvetisíc dolárov.
„Najprv si teda musíte urobiť „Moc“,“ povedal, ako začal písať na blok papiera na stole, „ktorý je pre vás ako zamestnanca za polovičnú cenu. To je šesťsto dolárov,“ napísal sumu.
Sledovala som, ako sa na papieri vytvára stĺpec čísel. „A vaše „Sólo“, ktoré vás naučí robiť sólo auditing potrebný na úrovniach OT,“ pokračoval, „tiež šesťsto dolárov.“
„A, samozrejme, chcete byť Klír, správne?“ pozrel na mňa s očakávaním.
Prikývla som. „Samozrejme.“
„OK. Klír. Osemsto dolárov.“
Spomenula som si tie prejavy, ktoré som počula na Noc Klírov. O chvíľku budem mať svoj vlastný prejav, zachvela som sa v duchu.
„Takže týmto sa vyčerpalo vaše AP konto. Teraz, koľko ste dostali z majetku vašej starej mamy?“ pozrel na mňa.
Vybrala som šek z vrecka sukne. Starostlivo som ho narovnala a položila na stôl smerom k nemu.
„Tak. Dvadsaťtisíc dolárov. Tak to vás myslím dostane celkom navrch schémy.“ Nevyzeral tým šekom nejako zaskočený. „Asi takých dostáva každý deň tucet,“ pomyslela som si, trochu sklamaná jeho nedostatkom úžasu.
„V poriadku, spočítajme si to trocha,“ vybral kalkulačku a začal sčítať a odčítať čísla pred mojím zrakom.
„OT 1. To je krátka úroveň. To asi urobíte aj za deň. Tristodvadsať dolárov.“ Naťukal číslo do kalkulačky. „OT 2. Päťsto.“
„A ešte OT 3. Správne?“ Pozrel na mňa, či súhlasím.
„Správne,“ odpovedala som odhodlaná vyrovnať sa jeho stoickému prístupu k veci. Snažila som sa tváriť akoby pre mňa minúť dvadsaťtisíc dolárov bola každodenná vec.
„OK. Tritisíc dolárov. To je veľká úroveň. Ako zrejme viete,“ pozrel na mňa so sprisahaneckým úškrnom. Opätovala som mu úškrn a cítila som sa, akoby som práve vytiahla legendárny meč z kameňa.
„No a čo sa zvyšku týka,“ písal ďalej na papier, „budete niečo potrebovať pre prípad, že bude potrebná kontrola. A zvyšok budete asi chcieť nechať na konte pre zostávajúce úrovne. Predpokladám teda, že plánujete ísť nahor po Moste.“ Vybral šek a blízka si ho prezrel.
„Zrejme,“ povedala som neisto. „Koľko mi ešte zostane?“
„No, po OT 3 by to malo robiť okolo šestnásťtisíc dolárov. To stačí na všetky C/S po OT 3. A tam vám C/S prídu vhod.“
„A vy,“ pozrel na mňa dôverne, „práve vstupujete do najväčšieho dobrodružstva vášho života. Ste na to pripravená?“
„Áno. Som pripravená. Čakám na to už desať rokov,“ odpovedala som. „Kedy môžem začať?“
„No, začnite podpísaním tohoto šeku,“ otočil šek ku mne a podal mi pero. „A potom vás priamo pôjdeme zapísať na etickú previerku. Možno to bude ešte dnes.“ Natiahol sa po šek, ktorý som práve podpísala.
„Toto nikdy neoľutujete,“ potľapkal ma po ramene. „Vymenili ste tieto peniaze,“ chytil šek, „za tajomstvo celého vesmíru. To je nie zlý biznis.“
„Moment,“ povedala som podozrievavo. „Čo je to etická previerka?“ Vydesil ma tým.
„Ach, to je rutina. Každý, kto ide na úrovne OT, musí byť skontrolovaný na Etike. Len aby sa ubezpečili, že nemá žiadne ťažkosti s Etikou.“
„Ale ja som nemala žiadne ťažkosti s Etikou už celé roky,“ protestovala som.
„To je len rutinná kontrola,“ upokojoval ma. „Pozrite. Úrovne OT sú silná vec. Ak by ich niekto skúšal robiť bez patričnej etiky, mohol by sa dostať do vážnych problémov. Mohol by aj umrieť. Naozaj, je to pre tvoje vlastné dobro.“
V poriadku, rozhodla som sa. Idem podľa programu. Žiaden veliteľ Etiky nemôže stáť medzi mnou a OT 3.
O chvíľu som už sedela oproti veliteľovi Etiky AO. Podala som mu svoj smerovací formulár Moci.
„Idete nahor po Moste?“ povedal príjemným ale pracovným tónom.
Prikývla som.
„To je dobre.“ Zapol svoj merač.
„Teraz si prejdeme niekoľko bezpečnostných testov. Je to len rutina, aby sme si boli istí, že je všetko v poriadku, kým sa dostanete na vaše úrovne OT.“ Vybral biely papier zo zásuvky a rozpísal si pero. „Budem sa vás pýtať niekoľko otázok. Nemusíte na ne odpovedať. Merač zachytí vaše reakcie na danú položku. Ak bude ukazovať, opýtam sa vás, či na to máte vysvetlenie. OK?“
„Jasné,“ odpovedala som.
„Najprv vám dám niekoľko kontrolných otázok, aby som odhalil váš vzor odpovedí. Pripravená?“
„Pripravená,“ odpovedala som a cítila som sa ako kozmonaut v rakete čakajúcej na štart.
„Začíname.“
„Sedíš na stoličke?“ pozrel na mňa.
Neodpovedala som. Nastavil merač. „Si na mesiaci?“ Pauza.
„Už si niekedy pila vodu?“
„Som slon?“
„Si stôl?“
„Dobre.“ Pozrel na mňa. „Ukazuje vám to výborne. Teraz začneme s procesom.“ Uvoľnila som sa.
„Žila si niekedy alebo si pracovala pod falošným menom?“ Nič. „To je čisté,“ povedal.
„Si tu s iným zámerom ako tvrdíš?“ Nič. „To je čisté.“
„Ukradla si niečo niekedy?“ „To ukazuje,“ pozrel na mňa. „Máte na to nejaké vysvetlenie?“
„Hej,“ zaspomínala som. „Hej, keď som bola na internáte. Ukradla som niekoľkokrát zopár cigariet z obchodu. Občas aj iné veci. Nohavičky. Asi dvakrát. Bola som taká rebelka. Potom som sa za to hanbila a poslala som poštou do obchodu nejaké peniaze.“
„OK, to je čisté,“ povedal a naladil merač.
„Bola si niekedy vydieraná?“ „To je čisté.“
„Bola si niekedy vo väzení?“ „To je čisté.“
„Cítiš sa za niečo vinná?“ „To je čisté.“
„Spreneverila si niekedy peniaze?“ „To je čisté.“
„Bola si niekedy odsúdená?“ „To je čisté.“
„Mala si niekedy niečo spoločné s pornografiou?“ „To je čisté.“
„Predávala si niekedy drogy?“ „To ukazuje. Čo mi na to poviete, predávali ste niekedy drogy?“ pozrel na mňa.
„No, nie tak celkom. Ale mala som raz priateľa, ktorý predával marihuanu a občas mi ľudia dávali preňho peniaze. Takže som to síce nerobila, ale bola som v tom namočená. To je všetko,“ čakala som, až mi oznámi, že je to čisté.
„To je čisté.“
„Znásilnila si niekedy niekoho alebo si bola znásilnená?“ „To je čisté.“
„Praktizovala si niekedy homosexualitu?“ „To je čisté.“
„Mala si niekedy pohlavný styk s členom tvojej rodiny?“ „To je čisté.“
„Mala si niekedy niečo spoločné s komunizmom alebo si bola komunistka?“ „To je čisté.“
„Mala si niekedy sex s dieťaťom?“ „To je čisté.“
„Dostala si niekedy peniaze za poskytnutie pohlavného styku?“ „To je čisté.“
„Zabíjala si niekedy alebo mrzačila zvieratá len tak pre radosť?“ „To je čisté.“
„Spáchala si niekedy priestupok?“ „To je čisté.“
„Spáchala si niekedy zločin?“ „To je čisté.“
„Urobila si niekedy niečo, za čo by sa tvoja matka veľmi hanbila, keby to zistila?“ „To ukazuje.“ Pozrel na mňa.
„Nie som si istá, čo to je. Určite som robila kopu vecí, z ktorých by nemala radosť, keby o nich vedela,“ váhala som.
„Ako napríklad?“ pritlačil.
„Napríklad ten priateľ, ktorého som mala na vysokej. Nevedela o ňom. A zvykla som fajčiť marihuanu, než som sa dostala do scientológie.“
Zavrela som oči a snažila sa myslieť. „Mala som raz v dome party, keď boli obaja rodičia preč. A niektoré vzťahy, ktoré som mala v scientológii. S tým by asi nesúhlasila. A to je všetko,“ zívla som.
Položil tú otázku znova. „To je čisté.“
„Mala si niekedy sex so zvieratami?“ „To je čisté.“
„Zavraždila si niekedy niekoho?“ „To je čisté.“
„Ukradla si niekedy niečo v scientologickej organizácii?“ „To je čisté.“
„Poznáš osobne nejakého komunistu?“ „To je čisté.“
Kládol mi mnoho ďalších otázok. Pozrela som na hodinky a zistila, že už prešla hodina a pol.
„Je toho ešte veľa?“ opýtala som sa.
„Nie, už sme skoro na konci zoznamu,“ odpovedal. „Len buďte pokojná.“ Pokračoval s otázkami.
„Mali ste niekedy nevraživé myšlienky voči scientológom?“ „To ukazuje. Čo to bolo?“ pozrel na mňa.
„Hej, voči veliteľovi Etiky v Org. A niektorým ľuďoch z personálu. Mala som pár nevraživých myšlienok. Ale to sa stane každému, nie?“
Zopakoval otázku. „Ešte stále ukazuje,“ trval na tom. „Čo si myslíte, že by to mohlo byť?“
„No, raz som mala nevraživú myšlienku voči Diane Hubbardovej. Nepáčilo sa mi, ako hrá na klavír. A na Vianoce som si pomyslela, že je to od Hubbarda pekne lakomé, že nám poslal len nejaký syr. A občas som závidela vedúcim Org, že zarábajú omnoho viac ako ja.“ Zamyslela som sa ešte hlbšie. „Raz som odmietla jesť jedlo na Org. Mala som nepriateľské myšlienky voči kuchárovi. A mala som nevraživé myšlienky voči jednému dievčaťu z personálu, ktoré chodilo s niekým, kto sa mi veľmi páčil. A mala som vlastne aj nevraživé myšlienky voči nemu. To je všetko, na čo si spomínam.“
„Skontrolujem tú otázku znova,“ povedala. Znovu prečítal otázku. „To je čisté.“
„Aké nevraživé myšlienky si mala, kým som robil tento test?“ „To ukazuje,“ povedal. „Deje sa niečo?“
„Nič, len sa mi nepáči tento test. Nie som si istá, načo sa ma musíte pýtať všetky tie veci, aby som mohla robiť úrovne OT,“ posťažovala som sa.
„OK,“ potvrdil.
„Si nahnevaná na tento bezpečnostný test?“ „To ukazuje. Ste nahnevaná?“
„Nie, ani nie. Akurát, že som o ňom ani nevedela a myslela som si, že snáď dnes už začnem Moc. Takže ma to trochu nahnevalo, ale nie veľmi.“ Zopakoval otázku.
„OK, to je čisté.“
„V poriadku. To je koniec tohoto testu. Ešte si musíme prejsť jeden test, ale to až po obede. OK?“
„Fajn.“ Vstala som a natiahla sa. Nebola som naozaj hladná, takže som sa rozhodla iba prejsť. Bol to prekrásny jesenný deň bez smogu, čo je v L.A. vzácne.
Po obede sme pokračovali v sedení.
„OK, teraz urobíme bezpečnostný test celej dráhy. Viete, čo to znamená?“
„No,“ tipla som si, „celá dráha, to sú všetky minulé životy, takže to bude bezpečnostný test minulých životov.“
„Dobre,“ odpovedal. „Začneme.“
„Zotročila si niekedy národy?“
Zažmurkala som. „Čože?“ opýtala som sa neveriacky.
„Zopakujem otázku,“ povedal bez reakcie. „Zotročila si niekedy národy?“
Nepovedala som nič.
„To je čisté.“
„Nariadila si niekedy alebo si sama spáchala genocídu?“ „To je čisté.“
„Vyhladila si niekedy obyvateľstvo?“ „To je čisté.“
„Rozvrátila si niekedy ekológiu?“ „To je čisté.“
„Praktizovala si niekedy terorizmus?“ „To je čisté.“
„Pestovala si niekedy telá na ponižujúce účely?“ „To je čisté.“
„Prišla si na Zem konať zlo?“ „To je čisté.“
„Zoslala si niekedy na planétu alebo národ rádioaktivitu?“ „To je čisté.“
„Zničila si niekedy celú planétu?“ „To je čisté.“
„Vytrhla si niekedy niekomu jazyk?“ „To je čisté.“
„Oslepila si niekedy niekoho?“ „To je čisté.“
„Zadusila si niekedy bábätko?“ „To je čisté.“
„Zúčastnila si sa niekedy na sexuálnom vzťahu medzi bábkou a človekom?“ „To je čisté.“
„Milovala si sa niekedy s mŕtvolou?“ „To je čisté.“
„Mučila si niekedy niekoho elektrickým alebo elektronickým zariadením?“ „To je čisté.“
„Bola si niekedy katom z povolania?“ „Čisté.“
„Surovým dozorcom?“ „Čisté.“
„Skorumpovaným sudcom?“ „Čisté.“
„Nevďačným dieťaťom?“ „Čisté.“
„Zlomyseľnou matkou?“ „Čisté.“
„Zlým otcom?“ „Čisté.“
„Zástancom interrupcií?“ „Čisté.“
„Zanechala si niekedy svojich chorých alebo mŕtvych nepriateľovi?“ „To je čisté.“
„Zlyhala si niekedy pri záchrane svojho vodcu?“ „To je čisté.“
Asi po tristo takýchto otázkach sme dokončili dotazník.
„Čistá ako sneh,“ poznamenal veliteľ Etiky. „Si pripravená na Moc. Veľa šťastia,“ povedal, keď podpisoval smerovací formulár na Moc.
Vstala som. „Fíha, cítim sa lepšie,“ povedala som mu. Pozrel na mňa.
„Asi som nikdy netušila, že je na svete toľko vecí, ktoré som neurobila,“ vysvetlila som. „Cítim sa preto lepšie.“
Vyšla som z jeho kancelárie, šťastná, že mám tie zvláštne otázky za sebou. Ako som už bola naučená na bizarné a nezvyčajné od svojho prvého dňa v scientológii, prešla som na udalosti toho dňa len ako ďalší z krokom smerom k Zlatému mostu k absolútnej slobode.
Cítila som sa, akoby som práve zaklopala opätkami.
Čoskoro budem v krajine Oz!
