Bojovať proti scientológii je nebezpečné. Odkedy som pred desiatimi rokmi podala žalobu proti „Cirkvi“, spoznala som novú paletu významov slova „prenasledovať“, od hrozivých po smiešne. V jednu vlhkú a horúcu letnú noc na Floride som sa pred pár rokmi neskoro v noci vracala do bytu a našla som dvere doširoka otvorené. Vnútri nebol nikto. Nikto s ničím nehýbal. Až keď som vošla do spálne, uvidela som na stene vedľa postele machuľu tmavočervenej tekutiny. Bola to krv, a ešte stále kvapkala.
Inokedy mi scientológovia prišli predo dvere alebo si ma vystriehli na ulici, kde pracujem. Párkrát volali môjmu šéfovi a pýtali sa ho, ktorými dverami budem odchádzať. Občas si na mňa počkali, keď som išla k autu. Dvakrát sa mi vyhrážali zabitím. „Ak nestiahneš svoju žalobu proti Cirkvi,“ povedali mi, „vieš, čo sa ti stane!“ Nepoužili slovo „zabiť“. Nebolo treba. Pracovala som svojho času na Strážnej službe (teraz sa to volá Oddelenie pre mimoriadne záležitosti) a viem, čo tým mysleli. Dvakrát mi zdemolovali auto. Výhražné telefonáty som dostávala vo všetkých denných i nočných hodinách. Moji súrodenci, ktorí už majú malé deti, dostávali hrozivé listy. A v rámci jednej z posledných akcií niekto zanechal moje telefónne číslo na odkazovačoch rozličných mužov v meste, čoho výsledkom bolo niekoľko zaujímavých nočných telefonátov.
Môj niekdajší priateľ Antonio stále žije a pokiaľ viem, je stále scientológom. Aileen, krásna dáma, ktorá založila Umelecké stredisko v Los Angeles, zomrela pred pätnástimi rokmi na mozgový nádor, verná a oddaná scientologička do posledného dychu.
Verím, že scientológia je jedným z najzákernejších, ak nie priamo najzákernejším spomedzi zhruba tritisíc kultov, ktoré dnes pôsobia v Spojených Štátoch. Verím, že by mnohí scientológovia, keby došli k záveru, že ich misia na planéte Zem je odsúdená na neúspech, ochotne na príkaz spáchali samovraždu. Povráva sa, že jedna z tajných vyšších úrovní obsahuje nácvik samovraždy. Ak je to pravda, Jonestown by bol nič oproti možnej katastrofe v scientológii.
Väčšina scientológov sú dobrí, verní a dobrosrdeční ľudia, hoci sú manipulovaní. Väčšina scientológov je celkom fajn. Ale všetci sú fanatikmi, keď ide o jednu vec: scientológiu. Ako už mnohí rodičia zistili, v tejto veci dokážu dokonale odolať zdravému rozumu zásluhou dlhoročného hypnotického výcviku.
Rodičia sú proti scientológii bezmocní. Jediná účinná cesta ako zachrániť milovanú osobu z tohoto kultu – deprogramovanie – je nelegálna; zmocniť sa niekoho proti jeho vôli je považované za únos, zločin podľa zákonov Spojených Štátov. Súdy odmietajú vziať do úvahy skutočnosť, že táto milovaná osoba, často neplnoletá, bola už psychologicky unesená kultom, a v prípade scientológie hypnotizovaná bez vlastného vedomia či súhlasu. Snáď sa to jedného dňa zmení.
Môj život sa vďaka skúsenostiam so scientológiou zmenil v mnohých smeroch. Myslím si, že mám podobné psychické jazvy, ako niekto, koho znásilnili. Často sa mi snívajú strašné sny o kulte. Cítim sa podvedená a zradená na rôznych úrovniach: duševne, citovo, duchovne i finančne. Nikdy už nedokážem nikomu veriť tak ako v časoch pred scientológiou.
Sú tu aj iné jazvy. Kedykoľvek vidím v obchode obálku Hubbardovej knihy, zvlášť Dianetiku, ktorá do scientológie úspešne prilákala tisíce nič netušiacich ľudí, zmocňujú sa ma staré pocity. To isté sa mi stáva, keď vidím scientologickú reklamu v televízii. Cítim hnev a bezmocnosť obete.
Minulý týždeň som chodila po blšom trhu na miestnej univerzite. Raz za týždeň táto univerzita sponzoruje blší trh pod holým nebom, kde trhovníci predávajú svoj tovar a študenti si môžu lacno kúpiť oblečenie, pomôcky, knihy, atď. Minulý týždeň pribudlo čosi ďalšie. Mladý muž predával študentom Dianetiku.
Ako som sa pozerala, pristavila sa tam dievčina okolo sedemnásť či osemnásť rokov a uchvátene počúvala scientologické bláboly. Okolo nej sa vznášala aura bytosti, ktorá sa stratila a teraz hľadá svoju cestu. Akoby som sa prepadla v časovej slučke a uvidela sama seba spred vyše dvadsiatich rokov počúvať v tranze mámivé posolstvo nádeje a sľubov. A potom som si vzala… teda, ona si vzala… tú knihu.
„Prosím vás,“ prebehla som za ňou cez hustý dav na trhu. Prekvapene na mňa pozerala. „Tá kniha, čo držíte,“ ukázala som na Dianetiku. „Tá kniha je o nebezpečnej sekte, scientológii. Poznám ich, lebo som u nich bola dvadsať rokov.“
Pozerala na mňa nedôverčivo. „Pozrite,“ pokračovala som, naliehala v zúfalej snahe zachrániť ju… seba… „Pozrite, dám vám tých päť dolárov, čo ste zaplatili za tú knihu. Vy ju nepotrebujete. Je to sekta. Nechcem, aby ste prežili to, čo som kedysi prežila ja.“
Usmiala sa a podala mi knihu. „Dobre,“ povedala a vzala si peniaze. „A ďakujem.“ Potom zmizla v dave.
V najbližšom koši na smeti som knihu hlboko pochovala. Potom som sa takisto otočila a zmizla v dave.
„Kiež by,“ napadlo mi, „kiež by ma vtedy bol niekto takto varoval…“
Cítila som však veľké zadosťučinenie z toho, že vďaka mojej skúsenosti bude o jednu obeť Scientológie menej. A jeden život – to nie je málo.
