Uprene som hľadela z okna, zatiaľ čo lietadlo klesalo do záveja zelenkavožltého smogu, ktorý zahaľoval mesto pod nami. Pred piatimi minútami kapitán ohlásil pristátie v Los Angeles.
Uvažovala som o dobrodružstve čakajúcom v meste, ktoré sa pod nami začalo zhmotňovať, keď sme prenikli cez smogový opar. Rozmýšľala som aj o Júliiných posledných slovách, keď sme sa lúčili na letisku v Ann Arbor. „Pamätaj si,“ povedala s úsmevom, „pravou skúškou thetana je vedieť robiť veci správne.“
Len hmlisto som si pamätala, čo som robila posledné tri dni. Musela som oficiálne prerušiť školu, zostala za mnou hŕba nedokončených predmetov. V mojom školskom zázname stálo: „Prerušila štúdium z osobných dôvodov.“
Zavolala som mame a poprosila som ju, nech príde a pomôže mi zbaliť veci.
„Idem do Kalifornie študovať scientológiu,“ oznámila som jej.
„Čo to je scientológia?“ počula som v jej hlase podozrenie.
„Je to nová veda o mysli,“ poučila som ju. „Je to psychológia budúcnosti. Idem sa vyškoliť za auditora. To je nový druh poradcu. Budem vedieť skutočne pomáhať ľuďom.“
Na druhý deň prišla a prosila ma, aby som aspoň dokončila semester, kým odídem na západ za svojou odyseou.
„A čo je to vlastne za školu tá scientológia?“ chcela vedieť. „Nikdy som o nej nepočula ani ja, ani tvoj otec. Vieš naisto, že je akreditovaná?“
„Mami,“ namietla som, zľahka podráždená, že sa odmieta pripojiť k môjmu nadšeniu, „vari na tom záleží, či je akreditovaná? Je celkom nová. Je o celé svetelné roky pred tradičnou psychoterapiou“ (tú frázu som počula v stredisku). „Budem vedieť skutočne pomáhať ľuďom. Vieš, že to je jediné, o čo som sa kedy naozaj zaujímala.“
Nepresvedčila som ju, ale keď videla, že sa nedám odradiť, pomohla mi naložiť môj skromný majetok do auta. „Necháme ti to všetko v pivnici, kým sa nevrátiš.“
Keď odcestovala, obzrela som sa po prázdnom byte a pomyslela som si: „Tak, už niet cesty späť. L.A., tu som.“
Kolesá lietadla sa dotkli pristávacej dráhy a ja som sa prudko vrátila do prítomnosti. Zobrala som si kufrík a opýtala som sa, kadiaľ sa ide na autobus do Los Angeles. V peňaženke som mala kúsok papiera s adresou: „820 South Burlington Street. Umelecké stredisko,“ a meno: „Antonio Ferraro.“
Pravdepodobne som vyzerala ako každý študent z konca šesťdesiatych rokov, vo svojich indických šatoch, kožených sandáloch, a s náhrdelníkom z jablčných jadierok. Po hodine cesty prepchatým autobusom som stála pred nízkou drevenou budovou na rohu Burlington Street a Eighth Street, v centre Los Angeles, vo štvrti MacArthur Park.
Veľká tabuľka na budove hovorila: „Vitajte v Umeleckom stredisku.“ Menšia tabuľka na dverách bola: „Stredisko pre umelcov. Scientologická cirkev.“ Povedali mi, že to je hlavné stredisko scientológie, Los Angelská „Org“ (organizácia) bola pár blokov odtiaľ na Ninth Street, ale Umelecké stredisko bolo špeciálne stredisko, ktoré pomáhalo umelcom a filmovým hercom. Kvôli mojim hudobným schopnostiam sa rozhodlo, že sa mám odvolať sem.
Predné dvere boli otvorené. Vošla som dnu a hneď ma privítala krátka staršia žena s jasne modrými očami a nedočkavým úsmevom.
„Vitaj, drahá,“ pozdravila ma a položila mi ruku na plece v priateľskom geste. „Môžem ti nejako pomôcť?“
„Mám sa pýtať na Antonia. Práve som prišla z Ann Arbor.“ Dala som jej Ritino meno.
„Aha, áno. Čakali sme na teba. Som rada, že si tu. Poď. Nájdeme Antonia a môžeš začať.“ Nasledovala som ju do veľkej miestnosti hneď za recepciou.
Izba bola pomerne tmavá a trvalo mi pár sekúnd, kým som si zvykla na osvetlenie. Potom som uvidela niekoľko dlhých radov stolov, kde sedelo asi tucet ľudí, očividne zabraných do štúdia. Niektorí vyzerali, že pracujú vo dvojiciach a potichu sa rozprávali.
Hneď na mňa zapôsobilo ticho bolo v miestnosti, akoby v knižnici. Jediným zvukom bolo tiché mumlanie hlasov a šuchot papierov. Žena v bielej uniforme pomaly krúžila okolo stolov a pozorovala študentov. V ruke držala záznamník. Ako som videla, z času na čas si niečo zapísala do záznamníka, potom bez slova podala ružový hárok papiera jednému zo študentov.
V prednej časti miestnosti sedel pri stole starší muž, zavalený obalmi z konopného papiera. Na stole mal nápis: „Registrátor“. Staršia žena, ktorá sa predstavila ako Aileen, ma k nemu priviedla.
„Toto je Antonio,“ usmiala sa. „Antonio, toto je Margery. Práve prišla z Michiganu, aby s nami robila nejaké cvičenia. Viem, že ju zorientuješ.“ Chytila ma za ruku. „My sa porozprávame neskôr. Tvojou najdôležitejšou úlohou je začať s kurzom.“ Odvrátila svoj uprený pohľad a pozrela sa na Antonia s chápavým úsmevom. Prikývol, pozrel sa na mňa a ukázal na stoličku pri svojom stole.
„Vitaj,“ pozrel na mňa s rovnakým širokým úsmevom. „Vitaj v scientológii, ceste k absolútnej slobode.“ To bola fráza, ktorú mi bolo súdené v nasledujúcich rokoch ešte mnohokrát počuť.
Antonio ukázal na učebňu. „Toto je naša učebňa. Tu sa učia kurzy dianetiky, a tu sa naučíš, ako sa stať auditorom.“ Odmlčal sa a pozrel na mňa, akoby uvažoval, či mi môže prezradiť tajomstvo.
„Každý deň sa tu dejú zázraky. Zázraky. Uvidíš.“
Prezrela som si miestnosť. Na stoličkách pozdĺž dlhých stolov sedeli v pároch oproti sebe študenti a bez slova si navzájom hľadeli do očí.
„Čo to robia?“ opýtala som sa Antonia.
„Robia „TR nula“. TR, to je tréningová rutina. Je to jedno z cvičení kurzu dianetiky. Cvičenie, ktorým sa zlepšuje očný kontakt a tvoj auditorský „konfront“.“
„Konfront?“ bola som zmätená, nepamätala som si, že by som kedy predtým počula takéto podstatné meno.
„To znamená schopnosť auditora prijať čokoľvek predklír povie alebo urobí počas auditovacieho sedenia bez akejkoľvek reakcie z vlastného zásobníka,“ vysvetlil Antonio.
„Zásobníka?“ Ďalšie nové slovo.
„Áno, zásobníka. Zásobník je slovo, ktorým označujeme predklírovu reaktívnu myseľ. Nazývame ju aj „banka“. Keď sa niekomu restimuluje reaktívna myseľ alebo banka, znamená to, že je „zamknutý“ alebo „bankuje“.“
Pozrela som naňho a rozosmiala som sa. „Pristála som snáď na inej planéte? Mám pocit, akoby som sa učila celkom nový jazyk.“
„To je preto, že scientológia je iná ako ostatné predmety. Používame nové slová, aby si ľudia študujúci naše kurzy neplietli scientologické pojmy s pojmami iných predmetov, napríklad psychológie.“
„Čo robia tamtí ľudia?“ opýtala som sa, a ukázala som na menší stolík, pri ktorom dvaja modelovali akési figúrky z hliny.
„To je stôl s hlinou. V každom tunajšom kurze budeš musieť znázorniť pojmy, ktoré si sa naučila, v hline. Musíš na hline predviesť celú myšlienku. Tak sa pridáva „hmota“ k „významu“ napísaných slov. Hubbard zistil, že keď ľudia dlho čítajú, sú z toho ospalí. Keď však k učeniu pridáš hmotu a necháš ich robiť praktické cvičenia alebo predvádzať veci pomocou hliny, sú bdelejší a vydržia dlhšie študovať.“
Pri ďalšom stole som zbadala študenta so slúchadlami počúvať kazetu. Občas sa študent nahlas zachechtal na niečom, čo počul na kazete.
Otočila som sa k Antoniovi. „Toto je iné ako všetky triedy, čo som kedy videla. Vôbec to nevyzerá ako škola.“
„V scientológii ťa čaká ešte veľa prekvapení,“ žiaril Antonio. „Tvoj život už nikdy nebude taký ako predtým.“
„Hej, to mi hovorí každý.“ Opäť som si obzrela tú zvláštnu triedu. „Takže, Antonio, čo mám urobiť, aby som začala?“
Antonio vytiahol dlhý papier so zeleným písmom. „Toto je smerovací formulár,“ povedal, keď ho začal vypĺňať. „Nasmerujeme ťa na kurz.“
Po pár rutinných otázkach sa ma opýtal, koľko peňazí som si priniesla. „Päťsto dolárov,“ čestne som priznala. „Možno o pár dolárov viac.“
„No to je skvelé, pretože presne toľko stojí kurz dianetiky,“ pozrel na mňa šťastne. „Môžeš ihneď začať.“
„Myslela som si, že prvý kurz je komunikačný.“ (V Ann Arbor mi povedali, že môj prvý kurz bude stáť iba päťdesiat dolárov.)
„Áno, mnoho ľudí začína komunikačným kurzom, ale čo sa teba týka, môžeš ísť priamo na kurz dianetiky. Ušetríš tým pár korún. Všetky materiály komunikačného kurzu sú súčasťou kurzu dianetiky, takže si o nič neprišla. A vidím, že si dostatočne sebavedomá a komunikačný kurz nepotrebuješ. Si pripravená na dianetiku.“
Prijala som jeho vysvetlenie, ale bol v tom jeden háčik. „Ale ako si teraz nájdem ubytovanie a prácu? To sú všetky peniaze, čo mám.“
„To nie je problém,“ ubezpečil ma Antonio. „Hneď vedľa ti nájdeme ubytovanie niekde nablízku. Jediné, o čo sa máš teraz starať, je kurz. O všetko ostatné sa postaráme.“
Tak som načrela do peňaženky a podala Antoniovi celé svoje úspory. Keď som na niekoľkých miestach podpísala smerovací formulár, Antonio ma odviedol k žene v bielej uniforme.
„Toto je supervízorka kurzu,“ poučil ma, keď ma jej predstavil. „Dá ti tvoje materiály na kurz. Ak máš nejaké otázky, treba sa pýtať jej. Neskôr budeme mať ešte čas na rozhovor.“
Supervízorka kurzu na mňa uprene hľadela bezvýraznou tvárou, na ktorej nebolo ani stopy po Antoniovom či Aileeninom vrelom úsmeve. „Sadni si tam,“ ukázala na voľné sedadlo. „Prinesiem ti materiály.“
O minútu mi podala päť centimetrov hrubý obal plný papierov formátu A4, na ktorom bol vytlačený červený nadpis „DIANETIKA“, a na spodku malým písmom „Copyright, L. Ron Hubbard.“
Prvých pár strán v obale bolo označených „KONTROLNÝ HÁROK.“ Každá položka na kontrolnom hárku mala svoje číslo a bolo za ňou miesto, ktoré sa zrejme malo po jej prečítaní vyplniť. Niektoré riadky začínali hviezdičkou, s vysvetlením, že položky s hviezdičkami „ohodnotí“ iný študent. Na tieto položky sa ma bude pýtať iný študent, ktorý tam potom napíše odpoveď.
Ako som skúmala obal, našla som niekoľko strán vytlačených zeleným písmom. Navrchu boli označené „METODIKA HCO.“ Ďalej boli v obale strany vytlačené červenou a označené „BULLETIN HCO“. Navrchu každej stránky boli slová „HUBBARDOVO KOMUNIKAČNÉ ODDELENIE[1], Saint Hill Manor, East Grinstead, Sussex.“
Nalistovala som prvú stranu za kontrolným hárkom. Bola to zelená strana s nadpisom „Ciele scientológie“.
„Civilizácia bez šialenstva, bez zločinov a bez vojny,“ začínala esej,
…kde schopní majú úspech, kde čestní majú práva, a kde človek môže slobodne stúpať do väčších výšok, to sú ciele scientológie.
Prvýkrát sme tieto ciele ohlásili v tomto enturbulovanom svete pred pätnástimi rokmi; dnes sú na dosah našej techniky.
Scientológia víta jednotlivcov všetkých vier, rás a národov; je nepolitická.
Nehľadáme revolúciu. Hľadáme iba evolúciu do vyššieho stavu bytia pre jednotlivca i pre spoločnosť.
Svoje ciele postupne dosahujeme.
Po nekonečných miléniách nevedomosti o sebe samom, o svojej mysli a o vesmíre, nastal pre človeka prelom.
Prekonal všetky ostatné úspechy, ktoré človek doteraz dosiahol.
Tento úspech spôsobilo spojenie pravdy päťdesiatich tisícov rokov ľudského myslenia, očistených a zdôraznených novými objavmi o človeku.
Vítame vás v scientológii. Očakávame od vás iba pomoc pri dosahovaní našich cieľov a pomáhaní druhým. Očakávame, že vám pomôžeme.
Scientológia je dnes najživším hnutím na Zemi.
V turbulentnom svete nie je táto úloha ľahká. Napokon, keby bola, nemuseli by sme ju robiť.
Vážime si človeka a veríme, že je hoden pomoci. Vážime si vás a veríme, že aj vy môžete pomôcť.
Scientológia svoju pomoc nikomu nedlží. Neurobili sme nič, čo by sme potrebovali odčiniť. Keby áno, nevedeli by sme dnes robiť to, čo robíme.
Človek pochybuje o každej ponuke pomoci. Mnohokrát ho zradili, otriasli jeho dôverou. Príliš často dôveroval a bol zradený. Možno robíme chyby, pretože staviame svet z ruín. Ale dokiaľ ste medzi nami, nikdy nezradíme vašu dôveru.
Nad scientológiou slnko nikdy nezapadá.
Nech teda svitne nový deň aj vám, tým ktorých milujete, a človeku.
Naše ciele sú jednoduché a predsa úžasné.
A my zvíťazíme, a víťazíme pri každej novej revolúcii na Zemi.
Vašu pomoc prijmeme.
Naša pomoc patrí vám.
A naspodku bol podpis: L. Ron Hubbard.
To znie naozaj super, pomyslela som si. Vyplnila som si kontrolný hárok a otočila stranu.
Ďalej som začala čítať Hubbardov životopis.
Hubbard, ako som sa dočítala, sa narodil v Nebraske roku 1911 a vyrastal u svojho starého otca na farme s dobytkom v Montane. Jazdiť sa naučil skôr ako chodiť. Ako teenager strávil niekoľko rokov putovaním po Ázii, študoval s lámaistickými duchovnými a „inými bojovníkmi“.
Neskôr sa prihlásil na Univerzitu Georga Washingtona a navštevoval prvý kurz jadrovej fyziky. Neskôr viedol expedíciu v Strednej Amerike, ktorá študovala domorodé kultúry.
Koncom druhej svetovej vojny bol zmrzačený a oslepený ale vyliečil sa pomocou svojich vlastných poznatkov o mysli. Dvakrát ho vyhlásili za mŕtveho, ale neskôr dostal osvedčenie o dokonalom zdravotnom stave.
Uverejnením dianetiky –- „modernej vedy o duševnom zdraví“ –- založil medzinárodnú organizáciu. „Scientológia je najživším hnutím na dnešnej Zemi… Každý týždeň sa stovky nových ľudí zoznamujú s jej úžasnými výhodami.“
Životopis končil: „Dávno hľadaný most k absolútnej slobode pre ľudstvo je hotový.“
Ďalej som si prečítala esej vytlačenú zelenou s nadpisom: „Moja filozofia,“ od L. Rona Hubbarda.
„Rád pomáham druhým,“ prečítala som si,
…a za svoje najväčšie životné potešenie považujem vidieť človeka, ktorý sa oslobodil od tieňov, ktoré halili jeho dni…
Nežil som v izolácii, pohŕdal som mudrcmi, ktorí sa vyhýbali životu, a vedcami, ktorý sa nechceli podeliť…
Mnoho boli múdrejších ako ja, ale málo z nich prešlo toľkými cestami…
Videl som život odhora nadol a zdola nahor. Viem, ako vyzerá v obidvoch smeroch. A viem, že existuje múdrosť a existuje nádej…
Nikto nemá monopol na múdrosť tohoto vesmíru. Patrí tým, ktorí ju dokážu použiť, aby pomohli sebe i druhým.
Keby sme trochu lepšie poznali a rozumeli, všetci by sme žili šťastnejšie.
A cesta k poznaniu a cesta k slobode existujú.
Staré musí ustúpiť novému, lož treba odhaliť pravdou, a pravda, hoci ťažko vybojovaná, nakoniec vždy zvíťazí.
Opäť bol naspodku podpis: L. Ron Hubbard.
Ďalšia esej sa volala: „Spoľahlivá technika.“ V nej Hubbard tvrdil, že:
Počas päťdesiatich tisícov rokov dejín na tejto samotnej planéte, človek nikdy nevyvinul použiteľný systém. Je otázne, či v dohľadnej dobe vyvinie ešte nejaký iný.
Človek je lapený v obrovskom a zložitom labyrinte. Aby sa odtiaľ dostal, musí sledovať dôkladne zaznamenanú cestu scientológie.
V tomto živote mi trvalo tretinu storočia zaznamenať túto cestu von…
Scientológia je jediný použiteľný systém, ktorý človek má. Zatiaľ priviedla ľudí k vyššiemu IQ, lepšiemu životu a všetkému ostatnému. To nedosiahol žiaden iný systém. Takže si uvedomte, že nemá žiadnu konkurenciu…
Nenechajte svojich blížnych padnúť. Za každú cenu ich držte v správnom smere. A budú slobodní. Ak ich nepodržíte, nebudú.
V hlave mi skoro znela hudba. Prebúdzalo sa vo mne vlastenectvo, ktoré som nikdy predtým necítila. Napokon, pomyslela som si, možno som po osemnástich ťaživých rokoch márnosti a neúspechov nakoniec našla ten víťazný tím.
Ďalšia esej bola ešte mocnejšia. Naznačovala nebezpečenstvo.
Keď sa k nám niekto pridá, predpokladajte, že sa pridal alebo pridala na dobu trvania vesmíru. Nikdy nedovoľte nezáväzný prístup. Kto nás chce opustiť, nech nás opustí rýchlo. Kto sa pridá, je s nami na jednej lodi, a keď je na jednej lodi, platia preňho rovnaké podmienky ako pre nás ostatných, zvíťaziť alebo zahynúť pri našom úsilí.
Ako som pokračovala na koniec tohto metodického hárku, prišla som k odstavcu, ktorý som si musela prečítať dvakrát. Znamenal naozaj to, čo som si myslela?
Scientológia nie je žiadna druhoradá hra. Nie je to zábava ani náplň na chvíle nudy… Celá bolestná budúcnosť tejto planéty, každého muž, ženy i dieťaťa na nej, aj váš vlastný osud počas nasledujúcich nekonečných biliónov rokov závisia na tom, čo tu a teraz robíte so scientológiou a v nej.
„Wow,“ pomyslela som si. „Sila.“ To je viac, ako som čakala. Hoci, čo také som vlastne čakala?
Obzrela som sa po miestnosti na druhých študentov, ktorí ticho študovali. Náhle som mala pocit, že som neprišla iba do iného mesta, ale do iného sveta.
Čokoľvek ma kedy predtým zaujímalo, vybledlo teraz v porovnaní s tým, čo som nachádzala na týchto stránkach. Viedli ma do nového sveta s novými myšlienkami, novými slovami, novými ľuďmi a novými prioritami.
Počas jediného dňa sa moje priority zmenili zo všedných bezvýznamností môjho pustého študentského života k hlbokým ideálom, ktoré som nachádzala na týchto stranách. Bolo to takmer desivé. Ako som čítala Hubbardove slová, cítila som výzvu. Výzvu prekročiť všetko, čo som od seba kedy čakala alebo som si myslela, že dokážem. Bola tu šanca byť a robiť niečo hrdinské. Ako často, uvažovala som, dostáva človek šancu ako je táto? Šancu absolútne zmeniť svoj život?
Zbohom, starý život, pomyslela som si. Sotva som si prečítala týchto pár stránok, akosi som vedela, že sa do školy tak skoro nevrátim.
Namiesto toho dychtivo a dôverčivo vkročila do sveta scientológie, neobzerala som sa nazad. Ak to bola loď menom scientológia, bola som na palube.
[1] Hubbard Communication Office (HCO) = Hubbardovo komunikačné oddelenie [pozn. prekl.]
