Bola som vo zvláštnom meste, kde boli všetky budovy v monotónnych odtieňoch šedi. Stála som uprostred širokej ulice a okolo mňa bežali stovky ľudí, kričali na mňa a ukazovali mi, nech ich nasledujem. Cítila som nebezpečenstvo. Každý bežal smerom k otvoru na boku ulice. Vyzeral ako vchod do podzemnej stanice. Ako som bežala nadol do temného otvoru, dvere za mnou sa ťažko zabuchli.
V tej temnote som videla ľudí pritisnutých k sebe, niektorí plakali, iní mlčali. Náhle som pochopila, že je to bombový kryt. Bola som v nejakom meste budúcnosti. Tváre okolo mňa odrážali hrôzu, ktorú som cítila vo vnútri. Náhle som cítila, ako čosi s ohromnou silou dopadlo na zem nad nami. Zem sa divoko triasla. Niekoľko ľudí vedľa mňa kričalo a panika sa šírila. Vedela som, že nemáme nádej. Zem sa zbesilo otriasala a všetok život nad nami bol zničený.
Otvorila som oči. Slnko svietilo cez predné okná. Ach, pomyslela som si s úľavou, to bol len sen. Potom som si uvedomila, že sa zem naozaj chveje. Obrázky na protiľahlej stene udierali o stenu. „Čo sa deje?“ povedala som nahlas. Na druhej strane izby ma so záujmom sledoval opálený muž s tmavomodrými očami. Mal oblečenú bielu uniformu so zlatou stuhou na pleci. Sadol si na svoje lôžko a obúval sa.
„Neboj sa, to sú len malé otrasy,“ očividne ignoroval trasúcu sa izbu. „To je tu každú chvíľu.“
Nič som nepovedala, len som tam sedela, stískala plachtu a čakala, kedy to trasenie skončí.
„Nikdy som nič takéto nezažila.“ Snažila som sa, aby mi v hlase neznela panika, ktorú som cítila. „Ak sú toto len malé otrasy, nerada by som zažila veľké.“
Pozerala som zvedavo na svojho spolubývajúceho. Keď som sa v noci vrátila z učebne, izba bola prázdna. Vyčerpaná som zaspala a počas noci som si nevšimla žiaden príchod. Tretia posteľ takisto vyzerala na to, že v nej ktosi spal.
„Členovia Sea Org toho veľa nenaspia,“ poznamenala som. „Ani som si nevšimla, kedy ste v noci prišli.“
Pozrel na mňa a usmial sa. „Nemôžeme myslieť na spánok, keď treba vyklírovať planétu,“ povedal moralizujúco. „Potom sa vyspíme do sýtosti. Ron hovorí, že každá minúta času je ako zlatka, ktorú treba využiť. A ako ju využijeme, taký bude osud Zeme.“ Pozrel na mňa s výzvou v očiach a ja som sa náhle cítila previnilo.
„Mimochodom, koľko je hodín?“ opýtala som sa, lebo som nikde v izbe nevidela hodiny. „Je 0800,“ odpovedal vojenským spôsobom. „Nemala by si byť na kurze?“
„Ach, nie, zaspala som,“ zakvílila som. Zhrabla som šaty a bežala do kúpeľne na chodbe. O pár sekúnd som už šprintovala do strediska. Toto ráno nebol čas na kávu. Mala som len sekundu na to, aby som zbadala teplý úsmev slnka vysoko na rannej oblohe.
Vošla som do učebne a hľadala Georgea. Práve skúšal jedného zo študentov. Ako som sa pozrela jeho smerom a pokúšala upútať jeho pozornosť, začula som spoza chrbta hlas.
„Slečna Wakefieldová, meškáte.“ Bolo v tom viac obviňovania ako konštatovania. Otočila som sa a pozrela do oceľových očí supervízorky kurzu. „Obávam sa, že musíte ísť na etiku.“ Podala mi ružový hárok papiera, na ktorý napísala: „Meškala na hodinu. Vyriešiť na etike.“
„Etika?“ pozrela som na ňu a čakala vysvetlenie.
„Etika. Tam vzadu. Na dverách je nápis.“ Ukázala na kanceláriu na konci chodby.
Poslušne som prešla chodbou a zaklopala na polootvorené dvere. Na dverách bol nápis: „Etika. Veliteľ.“
„Ďalej,“ zaznel akoby detský hlas.
Nazrela som do miestnosti a uvidela som mladého puberťáka sedieť pri stole za E-metrom. „Čo sa deje?“ pozrel na mňa chladne.
„Zmeškala som hodinu,“ vysvetlila som a podala som mu ružový papier. „Zaspala som. Včera večer som bola veľmi vyčerpaná.“
„Máte nejaký protizámer voči účasti na kurze?“ pozrel na mňa obviňujúcim pohľadom.
„Protizámer?“ opýtala som sa.
Podal mi scientologický slovník. „Nájdite si to,“ prikázal.
Zobrala som slovník a rýchlo nalistovala „P“. „Protizámer,“ čítala som. „Rozhodnutie nasledovať cieľ, ktorý je v priamom rozpore so známymi cieľmi skupiny.“
„Potrebujete nájsť protizámer, ktorý spôsobil vaše zmeškanie kurzu,“ povedal vecne.
„No, ja si myslím, že to bolo jednoducho preto, že ma nikto nezobudil. Nemám budík. Chcela som si nejaký kúpiť, ale všetky peniaze som minula na kurz,“ pozrela som naňho bezmocne. Prečo sa cítim vinná?
„Chcem vás upozorniť, že ste v stave Nebezpečenstva,“ pozrel na mňa chladne.
Prečo sa toľko ospravedlňujem pred týmto deckom, čudovala som sa. Nemohol mať viac ako trinásť či štrnásť. Napriek tomu mal výraz akoby bol omnoho starší. Hovoril s autoritou dospelého zvyknutého rozkazovať druhým.
„Čo je ten stav nebezpečenstva?“ cítila som sa stále neistejšie.
„Tuto,“ povedal a podal mi zväzok papierov, ktoré boli vytlačených červenou, zviazané dokopy a nadpísané: „Stavy“. „Vráťte sa do učebne a vyhodnoťte tento HBKÚ.“ (Dovtípila som sa, že HBKÚ je skratka Hubbardovho bulletinu pre komunikačný úrad, čo bolo vytlačené na vrchu prvej strany.) „Keď to dokončíte, vráťte sa za mnou. A určite si pozrite všetky nepochopené slová.“ Zahľadel sa do svojej práce a ja som si uvedomila, že ma prepustil.
Vrátila som sa do učebne a začala čítať jeho bulletin.
Stavy. Stav je operačný stav; vo fyzickom vesmíre existuje niekoľko vzorcov spojených s týmito operačnými stavmi.
Nasledovala tabuľka dvanástich stavov, ktoré sa zhora nadol volali: Moc, Zmena moci, Blahobyt, Normál, Kríza, Nebezpečenstvo, Neexistencia, Prekážka, Pochybnosť, Nepriateľstvo, Zrada, Chaos.
Pod každým stavom bol vzorec. Vzorce sa majú aplikovať postupne, písalo sa, kým sa nenaplní celý vzorec; potom môže osoba požiadať o povýšenie do nasledujúceho vyššieho stavu.
Vzorec pre stav Chaosu, najnižší zo stavov, znel: „ZISTI, KDE SI!“
„Ktovie čo to znamená?“ pomyslela som si. Prečítala som si tú vetu pozorne. Rozumela som všetkým slovám, ale stále mi to nedávalo žiaden zmysel. Ale rozhodla som sa nepýtať.
„Zrada,“ čítala som ďalej,
…sa definuje ako zneužitie dôvery. Vzorec pre stav zrady je ZISTI, ŽE SI.
Čítala som ďalej.
Keď je osoba zaprisahaným a vedomým nepriateľom jednotlivca, skupiny, projektu alebo organizácie, nachádza sa v stave Nepriateľstva. Vzorec pre stav Nepriateľstva má iba jeden krok: ZISTI, KTO NAOZAJ SI.
Ďalší vzorec bol zložitejší.
Keď sa niekto nevie zaujať jasné stanovisko voči jednotlivcovi, skupine, organizácii alebo projektu, existuje v stave Pochybnosti. Vzorec je:
1. Čestne sa informuj o skutočných zámeroch a aktivitách tohoto jednotlivca, skupiny, projektu či organizácie; odsuň pritom nabok všetky predsudky a klebety.
2. Preskúmaj hodnoty tohoto jednotlivca, skupiny, projektu alebo organizácie.
3. Rozhodni sa podľa princípu „najväčšie dobro pre najväčší počet dynamík“, či má alebo nemá byť napadnutý, poškodený, potlačený alebo podporený.
Potom, čo človek preskúmal hodnoty skupiny, do ktorej práve patrí, mal by:
Pridaj sa, zostaň, alebo sa spriateľ s tou, ktorá postupuje smerom k najväčšiemu dobru pre najväčší počet dynamík, a oznám to verejne obom stranám.
„Dynamiky.“ To slovo sa používalo v novom a neznámom kontexte. Vzala som scientologický slovník.
„Dynamiky,“ rýchlo som si nalistovala správnu stranu. „Dá sa povedať, že v živote existuje osem pudov,“ čítala som.
Nazývame ich dynamiky. Sú to motívy a motivácie. Nazývame ich osem dynamík.
Prvá dynamika je pud existovať ako jedinec. Tu je naplno vyjadrená individualita. Nazývame ju dynamika jedinca.
Druhá dynamika je pud existovať ako sexuálne či bisexuálne aktívna bytosť.
Zažmurkala som. Prečítala som to dobre? Pozrela som sa opäť. Áno, bolo to tak.
Táto dynamika má v skutočnosti dve zložky. Druhá dynamika (a) je samotný sexuálny akt a druhá dynamika (b) je rodinná jednotka, vrátane výchovy detí. Môžeme ju nazvať sexuálna dynamika.
Tretia dynamika je pud existovať v rámci skupiny jednotlivcov. Škola, spoločnosť, mesto, národ sú časťami tretej dynamiky, každé z nich je treťou dynamikou. Nazývame ju aj skupinová dynamika.
Štvrtá dynamika je pud existovať v rámci ľudstva. Zatiaľ čo bielu rasu možno považovať za tretiu dynamiku, všetky rasy spolu tvoria štvrtú dynamiku. Môžeme ju nazvať dynamika ľudstva.
Piata dynamika je pud existovať v rámci živočíšnej ríše. Tá zahŕňa všetky živé tvory, živočíchy i rastliny. Ryby v mori, zver na poliach a v lesoch, tráva, stromy, kvety, a čokoľvek priamo a vnútorne motivované životom. Môžeme ju nazvať živočíšna dynamika.
Šiesta dynamika je pud existovať v rámci hmotného vesmíru. Hmotný vesmír sa skladá z hmoty, energie, priestoru a času. V scientológii používame slovo zložené z ich prvých písmen, MEST[1]. Môžeme ju nazvať vesmírna dynamika.
Siedma dynamika je pud existovať v rámci ducha, či ako duch. Všetko duchovné, s identitou alebo bez nej, spadá pod hlavičku siedmej dynamiky. Môžeme ju nazvať duchovná dynamika.
Ôsma je pud existovať v rámci nekonečna. Označujeme ho aj Najvyššia Bytosť. Starostlivo dbáme, aby sa veda scientológia nemiešala do dynamiky Najvyššej Bytosti. Môžeme ju nazvať nekonečná alebo Božia dynamika.
Dočítala som tie dlhé vysvetlenia. Tak toto je nový spôsob rozdeľovania a uvažovania o živote, pomyslela som si. Dobre, toto zvládam. A odľahlo mi pri zistení, že scientológia verí v Boha. (O tom mi bolo súdené zistiť viac počas mojej ďalšej scientologickej kariéry.) Vrátila som sa k stavom.
Ďalším stavom bola Prekážka, pre ktorú znel vzorec:
1. Rozhodni sa, kto sú tvoji priatelia.
2. Zasaď účinný úder tým nepriateľom skupiny, medzi ktorých zdanlivo patríš, bez ohľadu na osobné nebezpečenstvo.
3. Nahraď spôsobenú škodu osobným pričinením výrazne presahujúcim bežné požiadavky na člena skupiny.
4. Požiadaj o znovuprijatie do skupiny tak, že si vypýtaš povolenie na návrat od každého člena, a pridáš sa len ak získaš povolenie od väčšiny.
Vzorec pre neexistenciu bol jednoduchší:
1. Nájdi komunikačnú líniu.
2. Informuj o sebe.
3. Zisti, čo je potrebné alebo žiadané.
4. Urob to, vyrob, a/alebo prines.
Chcelo sa mi zívnuť, ale keď som sa kradmo pozrela, ako supervízorka krúži okolo stolov, rozhodla som sa to potlačiť.
Ďalej som si prečítala vzorec pre Nebezpečenstvo, to jest ten, ktorý sa ma mal týkať. Vzorec znel:
1. Opusti zvyky a bežnú rutiny.
2. Zvládni situáciu a nebezpečenstvo, ktoré obsahuje.
3. Priraď si stav nebezpečenstva.
4. Využi svoju osobnú etiku, zisti, čo neetické robíš a použi sebadisciplínu, aby si to napravil a stal sa čestným a priamym.
5. Zorganizuj si život tak, aby sa nebezpečné situácie ďalej neopakovali.
6.Sformuluj a prijmi pevné zásady, ktoré ti odteraz umožnia vopred odhaliť a zabrániť vzniku rovnakej situácie.
Takže mám vlastne urobiť to, pomyslela som si, že si jednoducho nájdem niekoho, kto ma ráno zobudí, takže sa to nebude opakovať. To je celkom ľahké. Prečítala som si bulletin o stavoch ešte raz, snažila som sa to pochopiť. Podľa teórie, ak správne použijem vzorec pre svoj momentálny stav, čiže Nebezpečenstvo, mala by som sa posunúť hore na nasledujúci vyšší stav. To by pre mňa znamenalo stav Krízy. Časť vzorca pre Krízu súvisela so zmenou operačnej základne. „Musíš si upevniť disciplínu alebo upevniť etiku, inak ťa život sám naučí disciplíne.“ To znamená, že odteraz musím veľmi disciplinovane chodiť načas na hodiny, uvedomila som si. No, to nie je problém.
A keď vyviaznem z Krízy, budem opäť v Normále.
Vzdychla som si. Neuvedomila som si, že zaspanie môže byť také zložité. Určite to viac nespravím, ak to bude v mojich silách.
Dočítala som zásady, vrátila som sa ku Georgeovi a požiadala ho, aby ma preskúšal. Spravil to a ja som poľahky prešla. Teraz som sa ešte mala vrátiť k tomu mladému diktátorovi z etiky.
Keď som vošla, zdvihol zrak. „Použila si správny vzorec?“ opýtal sa odmerane.
„Myslím, že áno,“ pozrela som naňho neisto. „Vyšlo mi, že si musím niekoho nájsť, aby ma každé ráno zobudil.“
„Hlavne si zabezpečte, aby sa to viac neopakovalo, inak budete v stave Prekážky,“ varoval ma. „OK. Môžete sa vrátiť na kurz.“ Podpísal ružový papier a vrátil mi ho. „Toto vráťte svojej supervízorke kurzu.
„Môžem sa vás niečo opýtať?“ opýtala som sa. „Tieto stavy, to je načo dobré? To sa akože používa počas kurzu?“
Blahosklonne sa na mňa zadíval. „Stavy etiky sú jedným z najväčších darov, ktoré nám Ron dal. Scientológ tieto stavy využíva v každej oblasti svojho života. V každej. Tieto stavy môžete použiť na čokoľvek, čo robíte. Ak sa nad tým zamyslíte, nezáleží na tom, čo práve robíte, vždy ste v jednom z týchto stavov. Celý fígeľ je v tom, vedieť, v ktorom stave práve ste a potom aplikovať správny vzorec. Ak to dokážete, nikdy nič nepokazíte.“
„Ďakujem,“ povedala som uchvátená toľkou múdrosťou od niekoho takého mladého. To bol celkom iný pohľad na život. Budem sa nad tým musieť ešte zamyslieť. Začala som mať pocit, že vlastne nič neviem a že sa toho mám ešte veľa naučiť. Scientológia bola skrátka zložitá.
Vrátila som sa do kurzu a podala ružový papier supervízorke. Prikývla a ja som sa vrátila na svoje miesto.
„Pripravená na ďalšie TR-ká?“ Zdvihla som zrak a uvidela vedľa seba Georgea.
„No jasné,“ odpovedala som, žeravá pokračovať v kurze.
Vrátili sme sa ku stoličkám vzadu. Na moje prekvapenie mi podali kópiu Alice v krajine zázrakov. Otvorila som bulletin tréningových rutín, ktorý sme používali včera.
Tréningová rutina 1. Milá Alica
Účel: Pripraviť študenta poskytnúť príkaz nanovo a v novej jednotke času predklírovi, bez vyhýbania sa, snahy ohromiť, alebo použitia prostriedku.
Pokyny: Z knihy Alica v krajine zázrakov sa vyberie veta v priamej reči (uvádzacia veta sa vynechá) a prečíta sa trénerovi. Opakuje sa, až kým je tréner spokojný s podaním.
„V poriadku,“ pozrel na mňa George veselo. „Štart!“
Otvorila som knihu a vybrala vetu. Potom som pozrela na Georgea a jasne mu povedala: „Mohol by si mi prosím vysvetliť, prečo maľujete tie ruže?“ On sám robil opäť TR 0, hľadel mi uprene do očí svojím pokojným pohľadom bez jedného žmurknutia.
„Dobre,“ povedal. „Skús inú vetu.“
„OK.“ Nalistovala som inú stranu. „Podľa môjho názoru vôbec nerozmýšľaš,“ povedala som a opätovala som mu pohľad. Prečo som sa cítila ako robot? Mám snáď naozaj ľudí oslovovať takýmto spôsobom? Nezdalo sa mi to prirodzené.
Ale rozhodla som sa robiť cvičenia a nechať otázky na neskôr. Jediným problémom bolo, že ono „neskôr“ nikdy neprišlo.
V ďalšom cvičení čítal George vety z knihy a ja som ich mala potvrdiť. „Potvrdenie,“ prečítala som si v bulletine, „je spôsob kontroly predklírovej komunikácie.“
„Nebolo od teba slušné, že si si sadla bez vyzvania,“ prečítal mi George.
„OK,“ povedala som placho.
„V tomto cvičení sa máš snažiť o to,“ poučil ma George, „aby si skutočne prijala, čo ti hovorím. Mala by si byť tú vetu schopná zopakovať od slova do slova. Takže nech tvoje potvrdenie naozaj znamená, že si ma vypočula. Asi takto. Dobre! V poriadku! Ďakujem!“ Predviedol mi pár dobrých potvrdení. Skúsila som to opäť s väčšou sebadôverou.
„Nikdy som nevidel, aby sa mi dom postavil do cesty,“ povedal.
„V poriadku,“ povedala som pevne.
„Fajn. Tak čo som povedal?“ skúšal ma George.
„Nikdy som nevidel, aby sa mi dom postavil do cesty,“ zopakovala som.
Po niekoľkých ďalších vetách sme sa dostali k nasledujúcemu cvičeniu.
Cvičenie TR 3 ma malo naučiť položiť otázku, dostať odpoveď a potvrdiť odpoveď v „jednej jednotke času“. Mali sa použiť otázky: „Plávajú ryby?“ a „Lietajú vtáky?“
„Plávajú ryby?“ opýtala som sa Georga, ktorý udržiaval TR 0.
„Vieš, radšej by som hovoril o vtákoch,“ odvetil.
Podľa pokynov v bulletine som mu jemne povedala: „Zopakujem vám auditovaciu otázku. Plávajú ryby?“
„Hej, jasné, stále plávajú,“ odpovedal mi.
„Dobre,“ potvrdila som s pocitom víťazstva.
Robili sme toto cvičenie, aj nasledujúce TR 4, ktoré bolo rovnaké, akurát že George mal možnosť viac rušiť.
„Lietajú vtáky?“ opýtala som sa Georgea. Predstieral, že sa hnevá a zdvihol sa zo stoličky.
„To je blbosť. Idem odtiaľto preč,“ povedala a pohol sa ku dverám.
Opäť, podľa pokynov v bulletine som vstala a fyzicky som ho zavrátila na stoličku. Mala som za úlohu získať odpoveď za každú cenu. Bolo na mne, aby som si udržala kontrolu nad situáciou.
„Lietajú vtáky?“ opýtala som sa opäť.
„Jasné, stále lietajú,“ súhlasil.
„Výborne!“ s chuťou som potvrdila.
„V poriadku, spravila si TR 4,“ povedal George uznanlivo. „To bolo dobré.“ Teraz som bola pripravená na posledné štyri TR, ktoré sa volali „TR vyššej indok (indoktrinácie)“. Tieto TR, ako mi George vysvetlil, ma mali naučiť udržať si väčšiu kontrolu pri sedení.
Na prvom cvičení som mala riadiť Georgea okolo miestnosti, používať pritom presne stanovené príkazy a potvrdiť každú jeho akciu.
Príkazy zneli takto:
Pozri na tú stenu. Ďakujem.
Choď k tej stene. Ďakujem.
Dotkni sa tej steny. Ďakujem.
Otoč sa. Ďakujem.
Opakovali sme toto cvičenie dvadsať minút, kým sa mi nezačala točiť hlava. Neviem prečo, ale to opakovanie príkazov ma uspávalo.
Na ďalšom cvičení boli tie isté príkazy, ale mala som fyzicky pomáhať Georgeovi k požadovaným pohybom. Bolo to ľahké a zvládli sme to rýchlo.
Ďalšie TR sa volalo „Tón 40 na predmet.“ Bolo to zaujímavé cvičenie. „Tón 40“ bola podľa scientologického slovníka „pozitívna požiadavka bez očakávania či predpokladania myšlienky odporu, to jest absolútna kontrola.“
George si sadol vedľa mňa a na stoličku oproti mne položil popolník. Prečítala som si pokyny v bulletine. Vzala som popolník do ruky a zrevala najhlasnejšie ako som len vládala: „Vstaň!“ Potom som zdvihla popolník zo stoličky a držala ho vo vzduchu. „Ďakujem,“ potvrdila som popolníku. „Sadni si na tú stoličku!“ zrevala som a položila popolník späť na stoličku. „Ďakujem!“ skríkla som opäť.
„To nebolo dosť nahlas,“ pozrel na mňa George. „Necítil som tvoj absolútny zámer. Teoreticky, ak by si v tomto cvičení použila dokonalý tón 40, ten popolník by mal sám vyskočiť na stôl. Keď dávaš príkazy, nesmieš mať na mysli nič iné ako tie príkazy. Stále si akási zdržanlivá.“
Mal úplnú pravdu. Neverila som tomu, že tu sedím a ziapem na popolník. Ale ak už to musím urobiť, potom to chcem urobiť poriadne. Takže som vrieskala ešte hlasnejšie. „Vstaň!,“ zajačala som a zdvihla popolník zo stola. „Sadni si na tú stoličku!“ Môj hlas začínal chripieť. Položila som popolník a víťazne pozrela na Georgea. „Tak ako?“
„Keby som bol na mieste toho popolníka, okamžite by som vyskočil,“ zasmial sa. „OK, prešla si.“
Posledné TR, TR 9, sa volalo „Tón 40 na človeka,“ a bolo podobné ako predchádzajúce, akurát že som musela vrieskať príkazy na človeka. Mala som vyslať príkazy v totálnom tóne 40 a nedať človeku inú možnosť ako poslúchnuť. Mohla som si pomáhať aj fyzicky, ak to bolo potrebné.
„Choď ku tej stene!“ zvrieskla som na Georgea.
Iba stál. „Necítil som v tom tón 40,“ povedal. „Skús znova.“
„Choď ku tej stene!“ zrevala som a tvár mi očervenela od námahy. Postrčila som ho obidvomi rukami. Prešiel ku stene.
„Ďakujem!“ potvrdila som mu.
„Otoč sa!“ zvrieskla som. Snažila som sa do toho príkazu vliať všetko svoje sústredenie. Otočil sa.
„Ďakujem!“ začala ma bolieť hlava.
„Sadni si na tú stoličku!“ zvrieskla som opäť zachrípnutým hlasom. „Ďakujem!“
Ešte sme urobili pár príkazov a potom mi George milosrdne uznal splnené cvičenie.
Bol práve čas obeda.
„Pokračuješ znamenite,“ zalichotil mi George. „Ešte chvíľka a môžeš ísť auditovať.“
„Predpokladám, že to k tomu celé smeruje, nie?“ Stále ma bolela hlava z toho vrieskania. Najradšej by som si vypýtala acylpyrín, ale v zozname pravidiel vylepenom na stene som sa dočítala, že počas kurzu sú prísne zakázané akékoľvek lieky vrátane acylpyrínu.
Zamierila som do vedľajších dverí na obed. „Podivnejšie a podivnejšie,“ spomenula som si na vetu z Alice v krajine zázrakov. Na chvíľku sa mi zdalo, že som na rovnako zvláštnej ceste ako Alica z knižky. Posledné dva dni boli surrealistické.
Napadlo ma čo len na minútku, že tieto napohľad nevinné TR, ktoré som robila s úmyslom stať sa lepším auditorom, boli v skutočnosti sériou extrémne premyslených hypnotických a kontrolných techník, ktoré ma mali priviesť do stavu, v ktorom budem bez rozmýšľania poslúchať a reagovať ako robot?
Že som neúmyselne cvičenie za cvičením podriaďovala svoju myseľ a vôľu rozmarom tejto čudesnej organizácie, organizácie, ktorá ma bude stále viac zotročovať v nasledujúcich dňoch a rokoch?
Je to vôbec možné, aby takýto premyslený systém kontroly myslenia, maskovaný ako náboženstvo, skutočne existoval v našej krajine mimo kontroly a poznania jej súdov a zákonov?
Bola som vlákaná do duchovného, telesného, citového a psychického zajatia bez toho, aby som o tom vedela či súhlasila?
V podstate som sa plná nevinnosti a dôvery sama predala do neviditeľného otroctva, otroctva, z ktorého sa dostanem až o pár rokov okradnutá o svoju myseľ, pocity, dušu, peniaze a dvanásť rokov života. Napriek tomu neexistoval žiaden zákon, ktorý by chránil moju slobodu. Psychologický únos je celkom legálny. Je snáď možné úplne ovládnuť niekoho druhého myseľ?
Odpoveď je – áno.
Počas tých slnečných októbrových dní čosi vo mne zomieralo, moju myseľ a dušu vyciciaval pažravý upír menom scientológia. Ja ako indivíduum som počas nasledujúcich dvanástich rokov viac neexistovala.
[1] Matter, energy, space, time (MEST) = hmota, energia, priestor, čas [pozn. prekl.]
