Z hodín boli dni, z dní boli týždne, a týždne sa nezastaviteľne menili na mesiace. Scientológia v Los Angeles prosperovala, v kontraste s biedou svojho okolia. Každý víkend sme prilákali nových hollywoodskych umelcov do života v Umeleckom stredisku. V prednej časti budovy sa vyhradili štúdiá pre umelcov. V pondelok a vo štvrtok večer sa z auditórií stal priestor pre populárnu talentovú show: „Poézia a káva pri sviečkach.“ Ako nás každý týždeň v pondelok ráno informovali na stretnutiach personálu, hodnoty trvalo stúpali týždeň čo týždeň. Nejako som pretrpela a prežila svoje prvé horúce a zadymené leto v L.A. Jedovaté látky prítomné každé ráno v hustej hmle sa počas dňa koncentrovali a urobili zo samotného dýchania namáhavú a nepríjemnú skúsenosť.
Antonio a Aileen sa vrátili do strediska a mne sa opäť vrátil pocit rodinnej pohody. V pohodlnom lone scientológie, obklopená širokou rodinou zamestnancov strediska, som si veselo užívala únik z dospelosti a reality, ktorý nám život v sekte poskytoval.
Pár vecí sa zmenilo. Kvôli prílivu nových zamestnancov som sa musela presťahovať do inej ubytovne personálu na neďalekej Beacon Street, kde boli životné podmienky omnoho horšie ako v čomkoľvek, čo som kedy zažila. Dostala som hrboľatý matrac na dlážke vo veľkej miestnosti a potrhanú deku na prikrytie. Krížom cez miestnosť stáli skrine na šaty a oddeľovali tak zadné priestory pre manželské páry od prednej časti, kde sme boli my, slobodní. V dome boli šváby a keď som sa večer išla osprchovať, videla som ich liezť aj po stenách kúpeľne. Napriek tomu ťažký život len pridával našej snahe na vznešenosti. Sea Org, hovoril nám na svojich páskach stále dokola Hubbard, je elitou planéty Zem. Jedného dňa čoskoro získame všetku česť, uznanie, i materiálne odmeny, ktoré nám právom patria.
Niekedy začiatkom sedemdesiatych rokov sa zo scientológie stala cirkev.
„Cirkev?“ opýtala som sa priateľa, ktorý robil v Strážnej službe, známej súkromnej vetve scientológie na štýl CIA. „Prečo?“
„To je len kvôli nižším daniam,“ ubezpečil ma. „Na tom, ako fungujeme, sa nič nezmení. Je to len spôsob, ako si poradiť so supresívnou vládou.“ Bola som s vysvetlením spokojná. Bolo v súlade s „Ronovou“ metodikou, ktorá vyšla o chvíľku, kde hovoril: „Scientológia 1970 sa na celom svete plánuje ako náboženská organizácia. Je to výhradne otázkou účtovníctva a daní.“
Každý zo zamestnancov sa musel stať miništrantom Scientologickej cirkvi, a mali sme na to presne jeden týždeň. Požiadavky na kvalifikáciu scientologického miništranta boli rýchlo uvedené v Hubbardovej metodike:
1. Musí mať platný scientologický certifikát.
2. Musí vedieť vyznanie cirkvi naspamäť.
3. Musí byť schopný organizovať rôzne obrady.
4. Musí zložiť skúšku z najrozšírenejších náboženstiev. [Dostala som na prečítanie knihu s nadpisom Najrozšírenejšie náboženstvá sveta.]
5. Musí vedieť, kto bol svätý Ján.
6. Musí mať dobrú morálku a charakter.
7. Musí vedieť viesť nedeľné cirkevné bohoslužby.
8. Musí mať morálny a etický kódex, podľa ktorého žije a ktorý dodržiava.
Mnohokrát som videla, ako Antonio vykonáva rituál scientologického krstu v stredisku. Bolo to veľmi neformálne. Hubbard predviedol ukážku rituálu krstu na jednom z prvých kongresov. Vyzeralo to asi takto:
[Hubbard] „OK. Rodičia privedú dieťa dopredu.“
[K obecenstvu] „Toto sú Ján a Anna Smithovi. James a Suzy Bakerovi sa rozhodli stať ich krstnými rodičmi.“
[K dieťaťu] „Poďme na to. Ako sa máš? Dobre. Odteraz sa voláš Zachariáš Smith. Jasné? Dobre. Hotovo. Môže byť? Vieš, odteraz si členom HASI [Hubbardova medzinárodná asociácia scientológov]. Dobré, čo?“
„V poriadku. Teraz ťa chcem predstaviť tvojim rodičom. Toto je pán Smith. A toto je tvoja mama.“
„A teraz, keby si sa náhodou dostal do problémov a potreboval pár korún, toto je pán Baker. Vidíš? To je tvoj krstný otec. Pozri sa naňho poriadne. Dobre. A toto je Suzy Bakerová, keby si potreboval ozaj dobrú auditorku. Jasné?“
„Tak a teraz si pokrstený. Neboj, mohlo to byť aj horšie. OK. Tak ti ďakujem. Oni sa už o teba postarajú.“
Koniec krstu.
Antoniove krsty boli veľmi podobné. Takže som na kurze miništrantov nemala problém odrecitovať túto alebo nejakú inú ceremóniu „cirkvi“. Kurz som hravo zvládla za týždeň, stala som sa vyškoleným miništrantom, a rýchlo som na celú tú vec zabudla.
Nech som si predtým myslela o náboženstvách čokoľvek, v scientológii sa to rýchlo zmenilo. Vo svojich páskach a bulletinoch Hubbard často rýpal do kresťanstva. A rovnako ako všetci scientológovia som aj ja verila, že Hubbard je prevtelený Buddha. Vo svojej dlhej básni Chválospev na Áziu, nám povedal:
Nech si kdekoľvek
Prihovor sa mi
Najlepšie v chráme
Prihovor sa mi, ozve sa ti
Pán Buddha
Prihovor sa Buddhovi,
Ozve sa ti
Majtréja[1].
Na páskach nám pravidelne hovoril, že pred 2 500 rokmi vo Védach Buddha predpovedal, že sa o 2 500 rokov vráti na zem ako ryšavý náboženský vodca. Kto iný, pýtal sa Hubbard, by to mohol byť?
Omnoho neskôr, na jednom z kurzov pre pokročilých som dozvedela „pravdu“ o Ježišovi Kristovi. Hubbard hovoril o implantoch:
„Ktosi na tejto planéte,“ písal Hubbard:
…okolo roku 600 pred naším letopočtom našiel pár kúskov „R6“ [implant].
Neviem, ako ho našli, buď sledovali bláznov alebo nejako inak. Ale odvtedy ho používali. A tak vzniklo to, čo dnes nazývame kresťanstvom.
Muž na kríži. To nebol žiaden Kristus!
Rímsko katolícka cirkev sledovala ľudské spomienky a zachytila niekoľko drobných úlomkov z R6.
V ďalšom bulletine Hubbard oznamoval, že bol trikrát v nebi. Nebo je, samozrejme, len ďalší implant.
Dlhšiu dobu sa so mnou pár ľudí hádalo kvôli mojej nedostatočnej viere v kresťanské nebo, Boha a Krista. Nikdy som netvrdil, že neverím vo Veľkého Thetana, ale ohľadom neba a spol sa mi niečo nezdalo. Dnes sa musím ospravedlniť. Nebo existuje. Žiaľ, nelíši sa príliš od neba Asasínov z 12. storočia, ktorí si, rovnako ako všetci ostatní, spomenuli na celú trasu implantov…
Áno, bol som v nebi. Rovnako ako vy. Vzorec jeho implantov máte v schéme bulletinu HCO [Hubbardove diagramy implantov]. Bolo tam všetko, brány, anjeli a akože svätí – a elektronické implantové zariadenie. Takže nebo napokon existuje, a je dôvodov, prečo ste boli na tejto planéte, odsúdení na večnú neslobodu, kým neprišla scientológia.
Jediný viditeľný rozdiel na našom stredisku, odkedy sme sa stali náboženstvom, bol, že jedného dňa niekto zavesil na zadnú miestnosť v stredisku nápis „KAPLNKA“. V nedeľu večer mal jeden člen personálu určený za kaplána strediska v kaplnke krátku službu. Kázeň sa zvyčajne sústredila na to, ako nejaké stránka scientológie pomáha ľudstvu.
Jedného dňa som sa posťažovala Aileen, že už som pekných pár mesiacov nedostala žiaden auditing, hoci som pravidelne robila TR s inými zamestnancami.
Aileen to, ako obyčajne, rýchlo zariadila.
„Margery?
Oddychovala som na lavičke na parkovisku počas poludňajšej prestávky. Zdvihla som zrak a uvidela som jedného zo študentov kurzu, vysokého štíhleho Španiela meno Louis. Bol to nádejný herec, ako väčšina našich študentov. Zaškúlila som naňho.
„No?“
„Nechcela by si nejaký auditing, aby si si zvýšila úroveň?“
„Vážne?“ okamžite ma zaujal.
„Áno. Poď so mnou.“
Zaviedol ma do učebne na koniec miestnosti, kde na stene visela veľká červená schéma. Schéma mala veľký nadpis: MOST K ABSOLÚTNEJ SLOBODE. Vedela som, že je to mapa všetkých úrovní scientológie.
„Ty si tu.“ Ukázal mi na úroveň blízko spodného okraja, kde bolo „Ukončená dianetika.“
„A ja ťa budem auditovať až sem.“ Prebehol rukou asi tretinu schémy.
Nahla som sa bližšie, aby som mohla prečítať malé písmenká na schéme. Prvý stupeň bol ÚROVEŇ 0. V stĺpci „Získaná schopnosť“ bolo: SCHOPNOSŤ SLOBODNE KOMUNIKOVAŤ S HOCIKÝM NA HOCIJAKÚ TÉMU.
„Ach, to si nemyslím, že by som niekedy zvládla,“ pozrela som na Louisa odradená. „Rozprávať sa s ľuďmi mi nikdy moc nešlo. Nikdy neviem, čo mám povedať.“
„To sa neboj,“ upokojoval ma. „Dostaneš sa tam, sľubujem. Teda, ak to chceš skúsiť.“
„Iste,“ pozrela som naňho nadšene. „Kedy začneme?“
„Čo tak hneď teraz?“ usmial sa na mňa.
Prešli sme do jeho bytu, pár ulíc odtiaľto. Na stole mal už pripravený merač.
Sadla som si a zodvihla plechovky. Opýtal sa ma, či som unavená alebo hladná. „Nie. Som v pohode.“
„V poriadku. Idem ťa auditovať na úroveň nula, čiže Komunikáciu.“ Pozrel na mňa ponad stôl žiarivo čiernymi očami a dokonalým TR 0. „OK. S kým chceš hovoriť?“
Pozrela som naňho. „S kým?“ Neodpovedal. „Myslíš akože mám povedať niekoho? Niekoho, s kým by som mohla hovoriť?“
Ani okom nemihol. „Zopakujem ti auditovaciu otázku,“ povedal jemne. „S kým chceš hovoriť?“
Sadla som si na stoličku a zamyslela som sa.
„No, asi by som mohla hovoriť so svojou matkou.“ Pozrela som naňho. „Dobre. Teraz, s kým ešte chceš hovoriť?“
„S kým ešte?“
Zaváhala som. „S mojím otcom.“
„OK. S kým ešte chceš hovoriť?“
„S Antoniom.“
„Dobre. A s kým ešte chceš hovoriť?“
„S Aileen.“
„OK. A s kým ešte chceš hovoriť?“
„S Kris.“
„Dobre. A s kým ešte chceš hovoriť?“
„S Beverly. Chcem hovoriť s Beverly.“
„Dobre. S kým ešte chceš hovoriť?“ Louis sa po celý čas, čo mi kládol otázky, ani nepohol ani nežmurkol.
„Neviem. Myslím, že s hocikým v tomto stredisku.
„OK. S kým ešte chceš hovoriť?“
„No, myslím, že by som sa chcela porozprávať aj s tebou,“ pozrela som naňho. Čo mám teraz akože urobiť, čudovala som sa. Začínala som mať pocit, že musím dôjsť k nejakému uvedomeniu.
„V poriadku. S kým ešte chceš hovoriť?“
„S poštárom.“ Páčil sa mi ten priateľský starší muž, ktorý nám každé ráno nosil do strediska poštu.
„Dobre. S kým ešte chceš hovoriť?“
Začala som byť nahnevaná. To tu akože mám sedieť a odpovedať na túto otázku stále dokola?
„Louis,“ chcela som na chvíľku prestať, „mám teraz akože myslieť na niečo iné? Nerozumiem, akú to má pointu.“
„OK,“ odpovedal mi. „Zopakujem ti auditingovú otázku. S kým ešte chceš hovoriť?“
OK, pomyslela som si. Ak to chce takto, ja mu ukážem, že vydržím rovnako dlho ako on.
„So supervízorkou kurzu.“
„Dobre. S kým ešte chceš hovoriť?“
„S veliteľom Etiky.“
„OK. S kým ešte chceš hovoriť?“
„So starostom Los Angeles.“
„Dobre. S kým ešte chceš hovoriť?“
„S anglickou kráľovnou.“ Začínala som sa rozčuľovať.
„OK. S kým ešte chceš hovoriť?“
„S prezidentom Spojených štátov.“
„V poriadku. S kým ešte chceš hovoriť?“
„S Ježišom Kristom.“
„OK. S kým ešte chceš hovoriť?“
„S Mickey Mouseom.“
„OK. S kým ešte chceš hovoriť?“
„S káčerom Donaldom.“
„Dobre. S kým ešte chceš hovoriť?“
Už som bola nadobro vytočená.
„Louis,“ prosila som ho. „Môžeme s tým už prestať? Stále neviem, čo ti mám povedať. Neviem, čo odo mňa chceš. Už mi to lezie na nervy.“
Pozrel na mňa svojimi hlbokými očami, ale jeho výraz sa nezmenil. „Zopakujem ti auditingovú otázku. S kým ešte chceš hovoriť?“
„Ale, ja neviem. Môžem hovoriť s kým chcem. S hocikým. Čo ti mám na to ešte povedať? S Clarkom Gableom, Betty Davisovou, Marylin Monroeovou, Robinom Hoodom, Zorrom, králikom Bugsom, mojou sestrou, L. Ron Hubbardom. S hocikým. Môžem hovoriť s hocikým.“
Louis nič nepovedal. Len sa na mňa pozeral.
„To je ono, hej?“ začala som sa smiať. „To som akože mala povedať. No, je to tak. Môžem hovoriť s hocikým. Len som si to nikdy predtým neuvedomila.“
Pozrel na merač. „Chcem ti oznámiť, že tvoja ručička pláva,“ oznámil mi s úsmevom.
Prešli sme sa ku skúšajúcemu. „To bolo teda divoké, Louis. Akože sa len pýtaš tú istú otázku stále dokola a ľudia si vďaka tomu všeličo uvedomujú? Neviem sa už dočkať ostatných Úrovní.“
O polhodinu sme boli späť na sedení. Začal.
„O čom chceš so mnou hovoriť?“ opýtal sa.
„S tebou? No s tebou by som asi chcela hovoriť o scientológii.“
„OK. O čom ešte chceš so mnou hovoriť?“
„O tvojej mame. A o tvojom otcovi.“
„Dobre. O čom ešte chceš so mnou hovoriť?“
„O počasí.“
„OK. O čom ešte chceš so mnou hovoriť?“
„Louis, to je jasné. Viem, čo je odpoveď. Môžem s tebou hovoriť o hocičom,“ povedala som mu nadšene a uvedomila som si, že tomu, čo som povedala, skutočne verím. „Dobre,“ pozrel na merač.
„Nemusíš hovoriť. Ja viem. Moja ručička pláva,“ pozrela som naňho rozosmiata.
Vypol merač a vrátili sme sa do strediska. Povedal mi, aby som počkala na stoličke v učebni.
O pätnásť minút supervízorka vykríkla. „Máme to! Margery práve dosiahla nultú úroveň oslobodenia!“
„Bola to zábava,“ povedala som v prejave. „Nebolo to také, ako som čakala, ale fungovalo to.“
Dostala som podpísať Formulár potvrdenia o oslobodení. Na formulári bolo napísané: „ÚROVEŇ 0. KOMUNIKÁCIA. Dosiahol(la) som v auditingu schopnosť slobodne komunikovať s hocikým na hocijakú tému.“
Dole bol riadok na podpis a dátum. Teraz som mohla dostať svoj certifikát. Počas nasledujúcich dní ma Louis auditoval zvyšok Úrovní. Keď už som vedela, ako to funguje, prešla som ostatné Úrovne rýchlo.
Na Úrovni 1 som odpovedaním na príkazy ako „Vymysli si problém, ktorý by si s niekým mohla mať.“ a „Vymysli spôsob, ako by sa tento problém s tou osobou dal vyriešiť.“ nakoniec uvedomila, že dokážem vyriešiť všetky svoje problémy. Podpísala som formulár s potvrdením ÚROVNE 1, kde stálo: „Pomocou procesu som odstránil(a) všetky súčasné problémy vo svojom živote a získal(a) som schopnosť nachádzať zdroje týchto problémov a odstraňovať ich.“
Ďalšie stupne boli podobné. Stupeň 2 s názvom UVOĽNENIE sa týkal viny. Na konci stupňa 2 som si uvedomila, že sa nemusím cítiť vinná za nič v minulosti.
Stupeň 3 hovoril o tom, čo ma hnevá na ľuďoch a studeň 4 sa týkal stereotypov a deštruktívnych vzorov správania. Naučila som sa, že som často používala svoju vymyslenú intelektuálnu nadradenosť, aby som sa cítila lepšia ako ľudia okolo mňa. Svojich päť podpísaných a opečiatkovaných certifikátov som si zavesila na stenu nad matrac. Pozerala som na ne s hlbokým úžasom. Bola som na polceste ku Klírovi.
Krátko po tom si ma jedného dňa Aileen zavolala do svojej kancelárie. „L.A. Org má súrnu úlohu dostať nových ľudí do budovy a na kurzy,“ pozrela na mňa ponad svoje okuliare. „Mám príkaz poslať ťa ako personál dočasne pracovať do Div (divízie) 6. Si tu jediná, kto tam môže ísť.“
Vedela som, že úlohou Div 6 je dostávať nových ľudí so scientológie. Všetky scientologické strediská mali toho času rovnakú štruktúru: šesť divízií, každá mala tri subdivízie:
Divízia 1, čiže HCO (Hubbardovo komunikačné oddelenie) sa delila na tri subsekcie, ktoré mali na starosti výcvik personálu, komunikáciu a Etiku.
Divízia 2, čiže Dissem (Disseminácia = rozširovanie) kontrolovala distribúciu reklamy, dodávku kníh a iných publikácií, a pravidelnú poštovú obsielku všetkých nádejných kandidátov pre Org.
Divízia 3, Organizácia, mala oddelenia, ktoré zodpovedali za príjmy, výplaty a majetok.
Divízia 4, Tech (Technická), mala tri oddelenia na registráciu nových predklírov, tréning a auditing verejnosti.
Divízia 5, Kvalifikácia sa skladala z oddelenia skúšok (skúšajúci), oddelenia kontroly (pre ľudí, ktorí mali problém v auditingu alebo tréningu) a oddelenia certifikátov a ocenení.
Divízia 6, Distrib (Distribúcia) sa starala o verejné aktivity, tréningy FSM (miestneho personálu) a zbieranie správ o úspechoch. Do tejto divízie ma mali prideliť.
Prešla som do Org a ohlásila som sa tajomníkovi distribúcie, vysokému, chudému a veľmi dobre vyzerajúcemu mužovi menom Jim. Ten ma predstavil svojej asistentke, krátkej bacuľatej blondínke menom Marta. Ona mala na starosti všetky kurzy, na ktoré mala zvláštnu kvalifikáciu vďaka svojej plynulej španielčine. Mala mať na starosti môj výcvik. Najprv som si mala urobiť krátky kurz, kde sa naučím efektívne rozširovať scientológiu. Onedlho som bola v triede so študijným balíčkom v rukách.
Opäť som teda študovala múdre Hubbardove slová:
Scientológia je veda o poznaní ako získať odpovede. Je to organizovaný systém axióm a procesov, ktoré riešia problémy existencie.
Táto veda sa zakladá na tradícii desaťtisíc rokov náboženskej filozofie a pokladá sa za vyvrcholenie bádania, ktoré zahájili Védy, Tao, buddhizmus, kresťanstvo a iné náboženstvá. Scientológia patrí medzi gnostické viery, pretože vie, že vie.
Gnostický? Vyhľadala som si to slovo v Slovníku nového sveta. Definícia znela akosi do kruhu.
Gnostický. Týkajúci sa gnostikov alebo gnosticizmu.
Vyhľadala som si ďalšiu definíciu.
Gnosticizmus. Systém viery spájajúci myšlienky odvodené z gréckej filozofie, orientálnej mystiky a napokon kresťanstva, zdôrazňujúci spásu pomocou gnózy.
No dobre, pomyslela som si. A čo je tá „gnóza“?
Gnóza. Pozitívne, intuitívne poznanie duchovných vecí, toho druhu, o ktorom hovorili gnostici.
Zúfalé. Hodila by sa mi encyklopédia. Ale scientológovia nemali encyklopédie, iba slovníky. Spravila som si v duchu poznámku. Opýtať sa neskôr Antonia. Čítala som ďalej:
Scientológia môže dokázať, že dosahuje cieľe, ktoré pre ľudstvo vytýčil Kristus, čiže: Múdrosť, Zdravie a Nesmrteľnosť.
O prednáškach pre verejnosť Hubbard povedal:
Keď oslovujeme širokú verejnosť vo všeobecnosti, scientológ má zodpovednosť dať tejto verejnosti… informácie, ktoré je schopná prijať, ktoré je schopná pochopiť, a ktoré v nej zanechajú dojem, že scientológ, ktorý ich oslovil, rozhodne vie, o čom hovorí, a že scientológia je jednoznačná, jasne definovaná oblasť.
Keď scientológ oslovuje skupiny na verejnosti, nemal by za žiadnych okolností narušiť svoju komunikačnú linku tým, že sa nechá zatiahnuť do prízemnej diskusie s niekým, kto ho chce vyprovokovať. Keď bude takýchto ľudí jednoducho ignorovať, môže naďalej hovoriť k masám ľudí, ktoré sa o vec zaujímajú. Ak niekto vyvoláva nadmerný rozruch, zvyčajne nie je problém takéhoto človeka zo skupiny odstrániť. Inými slovami, buď ho ignorujte, alebo ho vyhoďte. Nenechajte sa od neho zatiahnuť do diskusie.
Najdôležitejšou vecou, ktorú som sa na tomto kurze naučila bolo, ako dostať do scientológie nových ľudí. Bolo to naozaj jednoduché. Stačilo použiť cvičenie pozostávajúce zo štyroch krokov, ktoré Hubbard vymyslel a nazval Disseminačný výcvik.
2. KONTAKTUJTE jednotlivca. To je jednoduché. Znamená to, že s niekým nadviažete osobný kontakt, buď tak, že ho oslovíte, alebo že on osloví vás.
2. SPRACUJTE ho. Spracovať znamená zvládnuť všetky útoky, nenávisť, kritiku alebo nepriateľstvo, ktoré by jednotlivec mohol vyjadriť proti vám a/alebo scientológii.
3. SPASTE ho. Definícia spasenia: „zachrániť z ruín“. Skôr ako môžete niekoho zachrániť z ruín, musíte zistiť, čo sú jeho osobné ruiny.
4. PRIVEĎTE ho K POROZUMENIU. Keď si je osoba vedomá ruín, priveďte ju k porozumeniu, že scientológia dokáže vyriešiť stavy nájdené v bode 3.
Supervízorka mi pridelila ako „dvojča“ na tento kurz vysokého tmavovlasého muža v strednom veku menom Charlie.
„Nerozumiem tomuto cvičeniu,“ sťažovala som sa Charliemu.
„OK. Pozri. Je to jednoduché. Ukážem ti, ako na to,“ ponúkol sa. „Predstav si situáciu. Ja som scientológ a akože sedíme v lietadle vedľa seba. Mojím cieľom je, aby ťa scientológia zaujala, a aby si sa rozhodla prihlásiť na kurz. Jasné?“
Prikývla som.
Pritiahol si vedľa mňa stoličku. Tváril sa, že číta knihu. Pozrela som naňho. Zdvihol zrak a usmial sa.
„Ahoj. Ja som Charlie. Všimol som si, že študuješ. Si študentka, však?“ stále sa na mňa usmieval.
„Hej. Som na vysokej. Zajtra mám ťažkú skúšku zo psychológie,“ vrátila som sa ku svojej imaginárnej knihe a skúšala som ho ignorovať.
„Vážne? Ty sa zaujímaš o ľudí?“ otočil sa ku mne.
„Áno, tak nejako. Chcela by som vedieť, prečo sú ľudia takí, akí sú.“
„To je veľmi zaujímavé. Ako si povedala, že sa voláš?“
„Nepovedala som. Ale volám sa Margery. Cestujem do Los Angeles.“
„Pozri. Ak sa zaujímaš o ľudí, mohla by ťa zaujímať táto knižka, čo práve čítam. Je to kniha o scientológii.“ Otočil knihu, takže som videla jej obal.
„Čo je to scientológia?“ opýtala som sa. „Nikdy som o tom nepočula.“
„Á, to je úžasná moderná veda o ľuďoch. Podobná ako psychológia ale omnoho rozvinutejšia. Asi by sa ti páčila. Používajú moderný typ poradenstva, nazývaný auditing. Keď sa vyškolíš za auditora, dokážeš ľuďom naozaj pomáhať s ich problémami.“
„A nie je to náhodou nejaká divná sekta?“ opýtala som sa podozrievavo.
„Ó, nie. To je veda. Všetko je tam dôkladne vedecky dokázané. Dám ti takú otázku. Mala si niekedy nejaký problém? Myslím tým niečo, na čo si nevedela nájsť riešenie.“
„Iste, každý má nejaké problémy. Život nikdy nie je bez problémov,“ odpovedala som neutrálne.
„No, povedz mi príklad niečoho zo svojho života, čo bolo pre teba vážnym problémom,“ vyzvedal.
„No, trebárs také rozprávanie sa s ľuďmi,“ odpovedala som. „Vždy som mala problém rozprávať sa ľuďmi. Mnohokrát ma proste nenapadla tá správna vec, ktorú by som mala povedať. Najmä s chalanmi,“ priznala som sa.
„No a čo keby som ti povedal, že existuje kurz, po ktorom by si sa dokázala rozprávať s hocijakým človekom na hocijakú tému. Ak nie, ručia ti vrátením peňazí.“
„Robíš si srandu,“ pozrela som naňho. Potom som sa rozosmiala.
„OK, dostal si ma. To bolo ľahké. Poďme odznova a teraz budem tvrdšia,“ vyzvala som ho.
„Dobre.“
Tak sme zopakovali cvičenie. Tentokrát som chcela byť nepriateľská. „No jasné, už som o tej scientológii počula. To je banda cvokov. Čítala som o tom v Time Magazine. Sú to blázni,“ mávla som znechutene rukou.
„No,“ povedal Charlie diplomatickým a upokojujúcim hlasom, „už si niekedy hovorila s niekým, kto je naozaj v scientológii?“
„Nie, nikdy.“
„A myslíš si, že môžeš veriť úplne všetkému, čo sa dočítaš v časopisoch a novinách?“
„Nie, to máš veru pravdu,“ priznala som.
„Napríklad ja som scientológ a rád by som ti niečo povedal o mojich zážitkoch v scientológii. A možno ti dokážem, že nie každý scientológ je blbec.“
„No tak dobre,“ ustúpila som a Charlie na mňa vychŕlil svoje presvedčivé svedectvo.
„Si v tom ozaj dobrý,“ priznala som s obdivom.
„Aj ty budeš, po pár dňoch cviku. Teraz si na rade ty.“ A zvyšok dňa ma Charlie trénoval, kým som nevedela štyri kroky disseminácie naspamäť. Ďalšie dni som si vyberala ako dvojice rôznych ľudí na kurze, kým som sa nestala odborníčkou na vyhľadanie slabého miesta na človeku a rozprávanie o scientológii.
„Teraz si pripravená ísť naostro,“ podpísala mi supervízorka kontrolný hárok a poslala ma späť k Marte a Jimovi.
Dostala som ako prácu ísť do ulíc blízko Org a nahovárať ľudí, aby prišli do budovy na úvodnú prednášku o scientológii.
„Takýto je systém,“ poverila ma Marta. „Ty iba dostaneš telo do obchodu. Potom je to už moja a Jimova starosť, aby sme ich prihlásili na kurz.“
„Ako to urobíte?“ opýtala som sa jej.
„Ľahko. Najprv im dám krátku prednášku, potom ich pošlem k Jimovi, ktorý ich nechá prihlásiť sa na kurz, alebo si kúpiť knihu.“
Poslala ma von zohnať pár ľudí na prednášku o tretej.
Prechádzala som sa okolo strediska. Na dohľad nebolo nikoho. Nakoniec som prišla na Alvarado Street, kde bolo iba pár opilcov, ktorí išli okolo, alebo sa tackali po ceste v popoludňajšej horúčave.
Vrátila som sa do Org.
„Marta. Tam nikto nie je, koho by som mohla zohnať. Len pár ožranov. Ako mám odtiaľto niekoho priviesť? Toto nie je Beverly Hills.“
„Chyba vo vyhováraní sa. Skrátka choď a niekoho priveď. Také sú príkazy.“
„To akože aj ožrana?“ opýtala som sa jej.
„Hovorím ti, že hocikoho. Potrebujeme mať v obchode telo. Potrebujeme hodnoty. Prečo si myslíš, že alkoholik nepotrebuje to, čo mu ponúkame? Len choď a priveď pár ľudí.“
Poslušne som sa vrátila do ulíc. Zbadala som starší pár kráčať oproti mne.
„Dobrý deň,“ pozdravila som ich. „Rada by som vás pozvala na prednášku o scientológii. Je to zadarmo.“
Povedali mi niečo po španielsky. Rýchlo som zistila, že nerozumejú po anglicky. Ukázala som im, nech ma nasledujú. Ak ich dotiahnem k Marte, ona sa už o nich postará. Prišla som s nimi pred Org a divoko som ukazovala na budovu. Chytila som ich za ramená a navigovala hore schodmi.
„Marta,“ rýchlo som ju našla. „Ja španielsky nerozumiem. Tu máš,“ privolala som ju k mojim začudovaným zajatcom.
Usmiala sa a začala s nimi hovoriť plynulou španielčinou. Nasmerovala ich k prednáškovej miestnosti. „Teraz choď a zožeň ďalších,“ prikázala mi.
Vyšla som von a chodila som chvíľu okolo. Zakrátko som našla mladého muža sedieť na tráve pri parku.
„Chcel by si prísť na prednášku zadarmo?“ opýtala som sa ho.
Pozrel na mňa neostrým pohľadom. Bolo jasné, čo je jeho ruina. Ramená mal posiate dierkami po ihlách. Zrejme nebol schopný ani hovoriť. Zamávala som naňho. Povedala som mu, aby išiel so mnou. Nakoniec sa pozviechal z trávy a zamieril mojím smerom. Došlo mi, že si zrejme dúfa, že mám preňho nejaké drogy, alebo možno ešte horšie.
Priviedla som ho do strediska. Marta ho zobrala na sedadlo v prednom rade. Všimla som si, že Španieli sedeli pri Jimovom stole, kde od nich pýtal peniaze.
„Jim, oni nerozumejú po anglicky,“ povedala som mu.
„Ja viem,“ zahnal ma preč. Takmer na tých ľudí vrieskal, opakoval im, že potrebuje nejaké peniaze, aspoň nejaké mince, a že mu musia podpísať formulár na stole. Pozerala som ako nakoniec, celí zmätení, pochopili, že chce peniaze, a dali mu pár mincí. Potom podpísali formulár a odišli.
„Ale načo je to dobré, keď ani nerozumeli, čo sa tu vlastne deje?“ opýtala som sa Jima. „Nemyslím si, že by sa niekedy vrátili.“
„Na tom nezáleží,“ pozrel na mňa súhlasne. „Pokiaľ mi dajú peniaze, môžem si ich zarátať ako hodnotu. To už je vecou registrátora, aby ich kontaktoval a dostal na kurz.“
Marta sa vrátila, viedla so sebou narkomana a posadila ho k Jimovi. Muž vyzeral celkom vygumovaný. S úžasom som sledovala, ako z neho Jim vymámil pár korún a nechal ho načmárať svoj rozmazaný podpis na registračný formulár.
Celý zvyšok týždňa som „prinášala telá do obchodu“. Občas som dostala pár paperbackových Dianetík, ktoré som mala predávať na ulici po 5 dolárov. Nemám sa vracať do Org, povedala mi Marta, dokiaľ tie knihy nebudú predané. Keď sa už deň končil a stále som takmer nič nepredala, začala som nakoniec ľudí prosíkať, aby si tie knižky kúpili a… na moje veľké prekvapenie tak niektorí naozaj urobili.
Keď prišla vo štvrtok druhá popoludní, odovzdali sme svoje hodnoty na HCO. Vyzeralo to, ako by sme mali dobrý týždeň. Ale iba dvaja ľudia sa prihlásili na kurz. Ďalšie týždne som zúfalo zháňala ľudí do Org. Bola som čoraz viac vyčerpaná a menej schopná presvedčiť ľudí, aby so mnou prišli na prednášku zadarmo. V skutočnosti som sa tam sama nerada vracala. Vadilo mi aj, že som videla, ako Jim a Marta nafukujú týždenné štatistiky. Mohla som si spočítať, koľkých ľudí som priviedla do strediska, a ich hodnoty boli stále asi o 100% vyššie ako počet privedených ľudí. To bolo, podľa prísneho poriadku v scientológii, nezákonné. A vedela som, čo je moja povinnosť.
Napísala som „uvedomovacie hlásenie“ a poslala ho so svojimi hodnotami ďalší štvrtok do sídla Sea Org na Saint Hill, kde sa každý týždeň zbierali a analyzovali hodnoty organizácií na celom svete. Vedela som, že moje hlásenie bude mať za následok to, čomu scientológovia hovorili „zaucho“. Inými slovami, malér. A mala som pravdu.
Jedného dňa ma predvolali do úradu veliteľa Etiky v Org. Na rozdiel od veliteľa Etiky v Umeleckom stredisku nenosil uniformu. Bol to mladý dvadsiatnik oblečený v ťažko popísateľnom odeve dlhodobého pracovníka, v bielom tričku a vyblednutých obnosených tmavých nohaviciach.
„Toto si písala ty?“ ukázal mi kópiu správy, ktorú som pred týždňom odoslala.
„Áno,“ priznala som. „Oddelenie pre verejnosť posiela každý týždeň falošné hodnoty.“
„A prečo si s tým neprišla za mnou, skôr ako si to rozoslala do celého sveta?“ pýtal sa zlostne. „Uvedomuješ si, že si ma teraz dostala po poriadnej kaše?“
„To som nechcela,“ ospravedlňovala som sa mu. „Len som si myslela, že keď sa to týka hodnôt, malo by sa to poslať tým ľuďom, ktorí vyhodnocujú hodnoty.“
„Spôsobila si vážne zaucho Org, hoci išlo o niečo, čo sme si mohli celkom ľahko vybaviť vnútorne. Teraz sem z lode mieri misia dvoch ľudí, ktorí dorazia zajtra, aby túto celú záležitosť vyšetrili. Nemusím ti snáď hovoriť, čo to znamená. Pár hláv padne, vďaka tebe.“ Udrel päsťou na stôl.
Mráz mi prebehol po chrbte.
„Týmto vyhlasujem, že si v stave Nepriateľstva voči tejto organizácii,“ povedal hrozivo. „Dokiaľ sa nevyšetrí celá záležitosť, budeš pracovať v Majetku a bývať v tejto Org.“
Podišiel ku mne s kusom sivej handry v ruke. Vedela som, na čo to slúži. Priviazal mi handru okolo ramena.
„Upozorním Majetok, nech ti dajú tú najťažšiu prácu, akú majú, kým sa nevypracuješ z toho stavu,“ povedal temne.
„Čo mám teraz robiť?“ takmer som sa rozplakala. Vedela som, aká ponížená sa budem cítiť, keď vyjdem z jeho kancelárie s odpornou páskou na ramene. Okrem iného to znamenalo, že sa so mnou nikto nemôže rozprávať.
„Nájdi si to,“ podal mi knihu Etiky.
„Stav Nepriateľstva,“ našla som si odstavec, ktorý napísal Hubbard:
Keď je osoba zaprisahaným a vedomým nepriateľom jednotlivca, skupiny, projektu alebo organizácie, nachádza sa v stave Nepriateľstva. Vzorec pre stav Nepriateľstva má iba jeden krok: „ZISTI, KTO NAOZAJ SI.“
„Ako to mám urobiť?“ opýtala som sa veliteľa Etiky a začala som cítiť mierny vzdor.
„To je tvoj problém,“ odpovedal chladne. „Budeš na to musieť prísť.“ Držal otvorené dvere a očividne ma vyhadzoval.
Vyšla som z miestnosti a nevedela som, kam mám ísť. Prišla som k recepčnej v hale.
„Kde je Majetok?“ opýtala som sa.
Pozrela na pásku. Oči sa jej rozšírili od strachu. Nepovedala ani slovo, ale kývla mi, aby som ju nasledovala. Nesmie sa so mnou rozprávať, uvedomila som si, ani len vysvetliť mi cestu. Prešli sme na severnú stranu budovy a ukázala mi na nízku bielu kôlňu za prístavbou. Otočila som sa, že jej poďakujem, ale ona sa už vracala do Org. Našla som majetkového I/C (službu). Bol to starý muž v montérkach.
„Máš malér, čo?“ Zrejme nepoznal pravidlo o nerozprávaní.
„Myslím, že áno,“ odpovedala som mu šťastná, že sa aspoň s niekým môžem rozprávať. „Čo mám robiť?“
„No, myslím, že nám tu trošku poupratuješ.“ Všimla som si, že má mierny škótsky prízvuk. Podal mi obrovské vedro a pár handier. „Vezmi si toto. Začneš na latrínach. Tu je mydlo.“ Podal mi fľašu zlatistej tekutiny. „Vždy daj iba trošku do plného vedra vody. Nie veľa, inak ti to vyžerie ruky.“
Pomaly som sa vrátila do Org. Niekoľko ľudí na mňa civelo, keď si všimli znak poníženia na mojom ramene.
Keď som dorazila na opustené ženské toalety, uvedomila som si naplno dôsledky mojej situácie.
Všetkých som sklamala, pomyslela som si nešťastne. Slzy mi tiekli a miešali sa s mydlovou vodou, ktorú som vyliala na podlahu. Čo si pomyslí Aileen, keď sa o tom dozvie? A Antonio? Spomenula som si na všetkých priateľov zo strediska a vedela som, že som ich všetkých zradila. Ale najhoršie zo všetkého bolo, že som sklamala jediného človeka, ktorého som si vážila viac ako všetkých ostatných na svete, v celom vesmíre. „Ron. Ocko. Opäť som ťa sklamala,“ vykríkla som, keď sa mi staré bolesti zmiešali so súčasnými.
Môj svet sa rozbil na tisíc drobných kúskov, ako som sedela na vykachličkovanej podlahe toalety. Cítila som sa v tej chvíli osamelejšia než kedykoľvek predtým, či už v scientológii alebo pred ňou. V tej chvíli som prišla zoči-voči konečnej hrôze mojej neschopnosti existovať ako ľudská bytosť. Ten vzorec je nakoniec správny, pomyslela som si.
„Zisti, kto naozaj si.“
Vedela som odpoveď.
Som scientológ. Na ničom inom nezáleží.
A nikdy viac nesklamem svoju skupinu.
[1] Majtréja = (v buddhizme) predpovedaný budúci Buddha [pozn. prekl.]
